Toto je už tretí
článok o žiarskom námestí prvý bol o jeho architektúre a vzniku,
druhý o plánoch na jeho zveľadenie, no a v tomto prípade to bude viac
o jeho sadových a dopravných premenách,
v mnohých prípadoch osožných v iných
z dôvodov, „len aby sa niečo urobilo“ a predchádzajúce úpravy
boli z námestia odstránené. Pokúsim sa o to využitím
fotografickej
dokumentácie
Bez popisu na pohľady, ktoré si možno mnohí
ešte pamätáme a keď nie tak Vám ich pripomeniem.
 |
| Kultúrny dom s galériou pre vzorných pracovníkov |
Článok si dovolím
rozdeliť na dva obdobia, obdobie do roku 1989, teda socialistické a druhé
obdobie po roku 1989, teda po nežnej revolúcii, keď z námestia zmizli
rôzne politické heslá, ale aj galérie vzorných pracovníkov z priemyselných
závodov a aj
celého okresu, prípadne pri
politických sviatkoch to boli galérie vzorných milicionárov. Niekedy to bolo
celkom zábavné, keď na relatívne malej ploche boli identické heslá, samozrejme
to bolo heslo „So Sovietskym zväzom na večné časy“ na budove Okresného výboru
Komunistickej strany / teraz „Mestský úrad“ / a na budove Okresného
národného výboru bolo také isté heslo.
 |
| Budova Okresného národného výboru, bez zelene s politickými heslami a samozrejme, že nemohlo chýbať heslo "So Sovietskym zväzom na večné časy" |
Na námestí nebola
pešia zóna, ale
bolo tu zriadené
najväčšie parkovisko v meste pre osobné automobily, samozrejme, že tu
fungovala aj obojstranne priechodná komunikácia pre dopravné prostriedky.
 |
| Tá istá administratívna budova v detailnejšom zábere |
Veľmi slabo bola
zastúpená do sedemdesiatych rokoch aj zeleň, najmä pokiaľ sa týka stromov a kríkov.
Na zadnej časti námestia smerom k hotelu Luna však , bývala dosť často sa
meniaca sa kvetinová výsadba /rododendrony, azalky/ ba v určitom období
bola pred hotelom Luna vybudovaná aj skalka a vysadené skalničky.
 |
| Skalnička pred hotelom Luna |
Na oživenie
námestia bola vybudovaná hliníková fontána. Autorom fontány bol akad. sochár
Pavel Mikšík, realizáciu hliníkovej časti zabezpečoval Závod SNP, dodávateľom
obkladov bol Kameňo-priemysel Levice. Fontána bola realizovaná v rokoch
1978-1979. Žiaľ po upchatí trysiek sa stratila funkčnosť fontány a rozstrekovanie
trysky boli navŕtané na také priemery, že fontána len chŕlila vodu. Mesto sa s
ňou ešte niekoľko rokov trápilo až nakoniec pri rekonštrukcii námestia bola
jedna jej polovica zlikvidovaná. Druhá polovica bola definitívne zlikvidovaná
pri úpravách námestia v rokoch 2010-2011, ale to už boli ozaj len zbytky.
Niekedy začiatkom deväťdesiatych rokov bolo
námestie premenované na „Námestie Matice slovenskej“ a námestie
vynikajúco dotvárala aj novo odhalená monumentálna socha Štefana Mojsesa od
autora z Kremnice akademického sochára Milana Ormandíka.
 |
| Na námestí bola vytvorená pešia zóna |
Významná zmena
v riešení námestia nastala už v osemdesiatych rokoch, keď sa na
námestí vytvorila veľmi užitočná pešia zóna, do stredu námestia bola vybudovaná
fontána vo forme kvetu z hlinického
materiálu ružového ryolitu materiálu
typického pre Žiarsku kotlinu bezprostredne pri fontáne bol dlažbou
z rôznych kameňov kvet, ktorého stred tvorila ryolitová fontána. Súčasne
bola vytvorená nová dlažba na celé námestie v kruhoch z kameňov rôznych
odtieňov, čím sa pri daždi vytvára dojem
kruhov, aké vznikajú pri hodení kameňa do stojacej vody.
Nedostatok zelene
a nejakých tieňových oáz riešil projektant početným osadením tzv.
„mobilnej zelene“, teda štýlových drevených kontajnerov na ktorých boli
vysadené trvalky, menšie kríky, ale aj vzrastlé z pravidla listnaté
stromy. Projektantom týchto úprav bol architekt Mojžiš. Námestie bolo doplnené
štýlovými oddychovými lavičkami.
 |
| Kvetinová výzdoba sa ťahala až do ulíc pri námestí |
Ako vidieť na
fotografiách vzniklo hlavne v prvých rokoch esteticky zaujímavé
prostredie, ktoré prilákalo do stredu mesta ozaj veľa Žiarčanov, najmä keď
začali vznikať na námestí tzv. pivové
terasy /bolo ich tu najmenej päť/, esteticky nejako nevynikali, ale bolo to
obdobie relatívne lacného piva a kávy. Námestie žilo a nebolo vôbec
výnimkou, že terasy sa využívali aj v zime, keď si podnikatelia
namontovali do nich vykurovacie telesá. V lete nebolo výnimkou, že na
námestí bolo aj 100-150 ľudí.
Žiaľ údržba
mobilnej zelene bola nielen
zložitá, ale
aj finančne náročná a tak postupne sa začala mobilná zeleň
z námestia vytrácať. Bolo to iste
spôsobené aj nízkou životnosťou drevených štýlových kontajnerov. V zadnej
časti námestia však ešte bol celý rad najmä ihličnatých stromov dokonca aj
exotických, tie však museli ustúpiť ďalším úpravám, ale to je už iná kapitola.
 |
| Námestie hýrilo farbami |
