9. 4. 2012

Žiarske „záhradné mesto“





V minulých článkoch o Žiari nad Hronom prípadne jeho architektúre sme písali napríklad o miestnej časti s domovými znameniami, alebo o iných lokalitách v Žiari nad Hronom ani neexistujú /Vartička, Biskupský mlyn a pod./. V tomto článku by som chcel napísať niečo o architektonickom riešení, ktoré bolo realizované v ďalšej časti sídliska v Žiari nad Hronom. Boli to dve miestne časti a sú ohraničené hlavnou ulicou Štefana Mojsesa na jednej strane ulicou M. R. Štefánika a na druhej strane ulicou je v zrkadlovom obraze taká istá časť medzi ulicou Štefana Mojsesa a J. Hollého. Pre lepšiu orientáciu starších obyvateľov Žiaru a ich lepšiu orientáciu „za Rybou“ a „za Mototechnou“ .

Hlavným projektantom nášho mesta v tom čase bol „Státní projektový ústav pro výstavbu mest a vesnic v Praze“. Tento sa rozhodol, že v našom meste vyprojektuje „Záhradné mesto“ a toto ozaj aj vzniklo v spomínaných lokalitách. Pri výstavbe týchto blokov bol veľký dôraz kladený na priestrannosť a maximálne zelené plochy medzi jednotlivými blokmi. Boli stavané len trojposchodové, vtedy stavané ešte len tehlové domy čím tu nevznikla veľká hustota obyvateľstva. Rodičia mali deti pod dohľadom z okna bytu. Najväčšou atrakciou týchto medziblokových priestorov však bolo, že tu boli vybudované bazény na kúpanie cez horúce letné dni ich rozmer bol okolo 15 krát 10 metrov. Našiel som pamätníkov medzi šesťdesiatnikmi, ktorí vyrastali v Žiari nad Hronom a tí ma o tejto skutočnosti presviedčali. Tento stav nemohol trvať dlho z najrôznejších príčin, ako nemožnosť udržania hygienických podmienok, žiadne zariadenia na výmenu vody. Je možné, že to trvalo len jednu sezónu. Z bývalých vysnených bazénov sa stali celkom príjemné ihriská pre deti.

Tento priestor má aj dnes s vyrastenými stromami a opravenými fasádami domov svoju parkovú a estetickú hodnotu.

Priemyselná výroba bytových domov panelákov v Žiari sa začala v šesťdesiatych rokoch 20. storočia





Prvé panelákové byty na Štefánikovej ulici-výstavba


Pokračujme ešte trocha o popisovaní vývoja architektúry nášho mesta.

Bytová otázka budovanej hlinikárne a čiastočne zničené domy pri prechode znamenali skutočne veľký problém do riešenia ktorého sa zapojilo viac investorských organizácií a skutočne vysokým tempom, od roku 1945 do roku 1970 bolo vybudovaných 3101 bytov, z tohto množstva postavilo ZSNP 1837 bytov, domová správa 658 bytov, stavebné bytové družstvo 368 bytov a v individuálnej bytovej výstavbe bolo postavené 238 bytov. Týmito rokmi bola vlastne ukončená klasická výstavba domov z tehál. Už v roku 1969 sa začala stavať takzvaná etapa 69 a tu sú vlastne postavené aj prvé žiarske paneláky. Pre zaujímavosť boli postavené na ľavej strane Štefánikovej ulice od takzvanej Kanady /Kanada bol drevený stavebný barák slúžiaci a aj na kultúrne stretnutia, ale aj celoslovensky známa mariášnická krčma/ až po súčasný Lux.

Paneláky na Etape 78

Tieto domy sa už stavali priemyselným spôsobom priamo z panelov vyrábaných v Žiari nad Hronom. Paneláreň bola vybudovaná na mieste terajšej budovy polície a Billy. Panelmi bol zásobovaný nielen Žiar nad Hronom, ale aj Banská Štiavnica a pravdepodobne aj iné okolité mestečká. V čase utlmovania výstavby v Žiari nad Hronom bola paneláreň presunutá do Hliníka nad Hronom. K technológii výroby panelov bola vybudovaná aj maltáreň, aby sa vnútorný a vonkajší povrch panelov mohol priamo vo výrobe upravovať. Maltáreň bola vybudovaná v priestore Priemyselnej školy strojníckej a ešte dlho obťažovala prachom už obývanú ulicu Dr. Jánskeho.

Robotnícke hotely-Jadrany

Vybudovaním panelárne a zavedením v tom čase modernejšej technológie sa výstavba bytov ešte zintenzívnila a tak vznikali projekty Etapa 70, Etapa 73, Etapa 78, napríklad v rámci Etapy 73 a Etapy 78 bolo vybudovaných 1530 bytov. Neskôr sa na sídlisku Hviezdoslavova postavilo sídlisko s 500 bytmi a základnou školou. Názory na panelové domy sa dnes rôznia, fakt je to, že kvalita materiálov a nároky na bývanie sa zvýšili, ale prvý panelový dom postavený na Slovensku stojí v Bratislave a bol vyhlásený za technickú pamiatku.

Svojim dielom do architektúry mesta chcel zasiahnuť aj Závod slovenského národného povstania a tak si presadil hliníkové stavby „Robotníckych hotelov „ /1976/ dostali však názov „Jadrany“,. Časť hliníka presadil aj do hotela Luna /projektant Thajnabel/ a do nového kultúrneho centra /projektant Rákosník/. Začalo sa obdobie kruhovej architektúry.

Výstavba hotela Luna