V minulých článkoch o Žiari nad Hronom prípadne jeho architektúre sme písali napríklad o miestnej časti s domovými znameniami, alebo o iných lokalitách v Žiari nad Hronom ani neexistujú /Vartička, Biskupský mlyn a pod./. V tomto článku by som chcel napísať niečo o architektonickom riešení, ktoré bolo realizované v ďalšej časti sídliska v Žiari nad Hronom. Boli to dve miestne časti a sú ohraničené hlavnou ulicou Štefana Mojsesa na jednej strane ulicou M. R. Štefánika a na druhej strane ulicou je v zrkadlovom obraze taká istá časť medzi ulicou Štefana Mojsesa a J. Hollého. Pre lepšiu orientáciu starších obyvateľov Žiaru a ich lepšiu orientáciu „za Rybou“ a „za Mototechnou“ .
Hlavným projektantom nášho mesta v tom čase bol „Státní projektový ústav pro výstavbu mest a vesnic v Praze“. Tento sa rozhodol, že v našom meste vyprojektuje „Záhradné mesto“ a toto ozaj aj vzniklo v spomínaných lokalitách. Pri výstavbe týchto blokov bol veľký dôraz kladený na priestrannosť a maximálne zelené plochy medzi jednotlivými blokmi. Boli stavané len trojposchodové, vtedy stavané ešte len tehlové domy čím tu nevznikla veľká hustota obyvateľstva. Rodičia mali deti pod dohľadom z okna bytu. Najväčšou atrakciou týchto medziblokových priestorov však bolo, že tu boli vybudované bazény na kúpanie cez horúce letné dni ich rozmer bol okolo 15 krát 10 metrov. Našiel som pamätníkov medzi šesťdesiatnikmi, ktorí vyrastali v Žiari nad Hronom a tí ma o tejto skutočnosti presviedčali. Tento stav nemohol trvať dlho z najrôznejších príčin, ako nemožnosť udržania hygienických podmienok, žiadne zariadenia na výmenu vody. Je možné, že to trvalo len jednu sezónu. Z bývalých vysnených bazénov sa stali celkom príjemné ihriská pre deti.
Tento priestor má aj dnes s vyrastenými stromami a opravenými fasádami domov svoju parkovú a estetickú hodnotu.
