12 Obraz z kaplnky svätokrížskeho kaštieľa a nevšedné osudy tohoto významného umeleckého diela

V tomto prípade bude naše rozprávanie o obraze z kaplnky svätokrížskeho kaštiela Zvestovanie Panne Márii, ktorý bol namaľovaný Johanom Volnhofferom v roku 1801, nevieme kedy bol inštalovaný na hlavný oltár biskupského kaštieľa vo vtedajšom Sv.Kríži, skutočnosťou však je že k náboženským obradom slúžil v kaštieli okolo 150 rokov. V období vzniku obrazu bol bansko- bystrickým biskupom Gabriel Zardahélyi, tento tu aj založil v roku 1805 knižnicu, ale hlavne riadil výstavbu chrámu Povýšenia Sv.Kríža o stavbe ktorého sám aj rozhodol. Pravdepodobne to bolo mierové a tvorivé obdobie v histórii biskupského kaštieľa, veď v tomto období tu maľoval aj viedenský majster F.Schon, ktorý tu namaľoval oltárny obraz v miestnom kostole. V histórii kaštieľa iste boli aj oveľa ťažšie časy hlavne pri najrôznejších povstaniach revolúciách alebo vojnách. Takéto obdobie nastalo aj po druhej svetovej vojne keď ešte krátko po jej skončení slúžil kaštieľ salezianskému semináru, no následne bol využívaný výlučne na nenáboženské ciele a tak ako počas vojny slúžil pre hlavné veliteľstvo partizánskemu štábu, ďalej štábom nemeckej a sovietskej armády, po vojne tu boli rôzne úrady, najdlhšie slúžil kaštieľ ako sídlo Okresného národného výboru, neskôr tu boli umiestnené rôzne školy. Práve v týchto povojnových rokoch sa začal odvíjať dramatický osud obrazu o ktorom hovoríme. Pravdepodobne niekto vydal a niekto splnil príkaz o likvidácii kaplnky v kaštieli, alebo likvidácii tohoto nábožensky motivovaného obrazu. Jednoducho povedané olejomaľba na plátne bola z rámu oltára vyrezaná, zrolovaná a ponechaná svojmu osudu v sklade Civilnej obrany, na ktorý sa premenila kaplnka. Nikto sa už asi nedozvie kedy k tomu došlo. Na obraz v sklade Civilnej obrany sa časom zabudlo.
Pri stavbe nových učebných priestorov pre Strednú ekonomickú školu v roku 1967 našli Anton Prokein a Ing. Ján Mišurda zrolovaný obraz. A. Prokein viedol spomínanú stavbu za odbor školstva Okresného národného výboru a Ing. J. Mišurda bol riaditeľom školy. Ich rozhodnutie bolo jednoznačné v tom, že obraz treba odovzdať múzeu v Kremnici. O technickom stave obrazu by asi najlepšie vedeli rozprávať reštaurátori, ktorí ho o niekoľko rokov dostali do rúk. V múzeu sa začala nová etapa príbehu tohto vzácneho diela v roku 2003 sa dočkal reštaurácie a v roku 2008 bol už vystavovaný na výstave Zo zbierok múzea – depozitáru Národná banka Slovenska – Múzeum mincí a medailí Kremnica. Reštaurácia obrazu po takom drastickom zachádzaní nebola jednoduchá, len informatívne niektoré operácie: čistenie od hrubej špiny, sceľovanie trhlín, nažehlenie originálu na nové plátno, doplnenie originálu v miestach poškodenia farby, bol to veľmi zložitý technologický postup, ktorý realizovali N. Hebertová a L. Kurty. Obraz mohol byť po rokoch znova ukázaný verejnosti. Vráťme sa však k obrazu presný popis uvádza Bulletén k spomínanej výstave: základom zobrazeného výjavu sú dve postavy – kľačiaca Panna Mária a anjel zostupujúci z nebies, celý priestor je vyplnený piatimi anjelikmi, na vrchole je holubica znázorňujúca Ducha Svätého.

Detail obrazu Panna Mária

V ľavej časti obrazu sú na čítacom pulte uložené knihy a knihou s ozdobnou väzbou je ďalšia otvorená kniha s Izaiášovým posolstvom „ajhľa panna počne a porodí syna“. Oznámenie prináša Archanjel Gabriel s ľaliou. Rozmery obrazu sú 233x1350centimetrov.Odborníci na umeleckú históriu by dokázali o ňom popísať celé stránky, ja radšej doporučujem obraz vidieť. Je ozaj veľmi krásny.

Archaniel Gabriel oznamuje radostnú novinu

Ešte niekoľko slov k autorovi tohto diela Johan Volnhoffer pôsobil v Pešti v záznamoch meštianského spolku je evidovaný ako umelecký maliar „Kunstmaller“, toto jeho dielo výrazom využíva vyjadrovacie prostriedky neskorobarokového klasicizmu.
Osudy tohto vynikajúceho obrazu boli ozaj pohnuté a je potrebné poďakovať všetkým, ktorí sa jeho záchrany zúčastnili. Vynikajúce výtvarné dielo s neobyčajne pohnutým osudom a odkazom tu bolo dávno pred našou generáciou a určite bude informovať aj budúce generácie hoci aj o nás. Už dnes je to „Génius Loci“, alebo Duch miesta nášho regiónu.