21 Madona zo starej lipy vo Vyhniach

Madona zo starej lipy vo Vyhniach



Termálne kúpele vo Vyhniach boli známe už v 13 .storočí, v 16.storočí to boli už významné európske kúpele, popisuje ich napríklad anglický cestovateľ a lekár anglického kráľa Eduard Brown, ktorý navštívil stredoslovenskú banskú oblasť v rokoch 1668-1673 a okrem iného tu o Vyhniach uvádza, že sú tu horúce vody a všetko čo obsahujú, je natoľko prchavé, že stúpa s parami kúpeľa nahor. Uvádzam to len ako zaujímavosť, že sa informácie o Vyhniach aj v tomto prípade dostávajú do sveta, veď cestopis vyšiel postupne anglicky, francúzsky, holandsky a nemecky. Dvadsiate storočie však nebolo pre kúpele priaznivé a požiar kúpeľov koncom druhej svetovej vojny v roku 1945 znamenal na určité dosť dlhé obdobie koniec kúpeľnej činnosti. Priaznivejším sa ukázalo nové 21.storočie keď vybudovanie vodného raja vytvorilo predpoklady pre obnovenie kúpeľov, ktorým základným atribútom je vyhnianska termálna voda. V areáli vodného raja sa nachádza kúpeľná kaplnka, ktorá bola vybudovaná ešte v starých kúpeľoch na začiatku 20.storočia v novosecésnom slohu, jej unikátnosť spočíva aj v tom že je to jediná stavba z kúpeľného areálu, ktorá zostala aj po spomínanom ničivom požiari zachovaná. Kaplnka je zasvätená Panne Márii Kráľovnej. V minulosti sa v nej slúžili bohoslužby pre kúpeľných hostí.
Budovanie areálu Vodného raja si vyžiadalo väčšie plochy ako malo predchádzajúce kúpalisko a plocha musela byť rozšírená na úkor lesa, ktorý tu medzičasom vyrástol. Areálu muselo ustúpiť aj niekoľko statných ale iste aj starých líp, zaujímavé je, že niektoré boli tak mohutné, že s najväčšou pravdepodobnosťou boli staršie ako samotná kaplnka. Stromy boli vo väčšine prípadov využité v drevospracujúcich závodoch, boli však aj také o ktoré práve pre svoju mohutnosť nemali tieto závody záujem. Starostovi obce neustále chodil po rozume nápad využiť lipové drevo na vytvorenie sochárskeho diela. Náhoda nedala na seba dlho čakať a objavil sa umelec, ktorý sa zaoberá sochárskou tvorbou z dreva. Bol to Juraj Mertuš z Dunajskej Lúžnej, ktorý sa rozhodol po vyštudovaní Filozofickej fakulty venovať sa sochárskej tvorbe a tak po vzájomnej dohode vykresal viac ako dva metre vysokú lipovú sochu Panny Márie Královnej, za vzor mu iste poslúžilo umelecké dielo z kúpeľnej kaplnky a tak vzniklo dielo s mimoriadne zaujímavým príbehom.
Kto je vlastne Jozef Mertuš? K hore uvedeným faktom pripájam, že sa zaoberá hlavne tvorbou sakrálnych a rozprávkových postáv. Do sakrálnej tvorby je zaradená aj Madona vo Vyhniach, v rozprávkovej oblasti sa prihovára detskému divákovi postavami hrdinov z rozprávkovej ríše. Básnik Milan Rúfus o ňom napísal „Juraj Mertuš rozumie duši dreva.......jeho umelecká tvorba má svoju hodnotu.“
Lipová socha Panny Márie Kráľovnej bola v areáli Vodného raja bola riadne vysvätená a jej začlenenie do prírodného prostredia dáva tomuto miestu nový duchovný rozmer. Stará lipa, ktorá musela ustúpiť základu nových kúpeľov sa premenila na dielo, v ktorom pokračuje jej život.