Detail pamätníka Štefana Moysesa
V roku 1851 sa stal Štefan Moyses, ako 54 ročný biskupom banskobystrickej diecézy so sídlom vo Svätom Kríži. (Oficiálny názov dnešného Žiaru nad Hronom bol v tom období Swaty Kriss). Do tejto funkcie ho vymenoval cisár František Jozef I. Táto skutočnosť určite významne posilnila duchovný život v celom regióne vtedajšieho Svätého Kríža.
Prvá činnosť, ktorú musel vykonať bola oprava spustnutého biskupského kaštieľa, ktorý sa v revolučných rokoch 1848-1849 používal na vojenské ciele. Bolo nutné vysťahovať v kaštieli ubytovaných žandárov a neskoršie dal Š. Moyses
nákladom 6 118,8 zlatých zrenovovať biskupské budovy, bola to v tom období dosť značná suma. Štefan Moyses toho urobil vo S. Kríži ešte oveľa viac a čo je zaujímavé ešte aj v hospodárskej činnosti. Samozrejme najvyššie sa pre národný život Slovákov dá hodnotiť je jeho účasť ako vedúceho Memorandovej delegácie u cisára Františka Jozefa I. a organizáciu pri založení Matice slovenskej. Skutočnosťou je, že aj pri takýchto len ťažko prekonateľných zásluhách o slovenský národ nemal v Žiari nad Hronom dôstojný pamätník.
Prvá príležitosť sa naskytla v roku 1969 pri príležitosti storočnice od jeho úmrtia práve vo Svätom Kríži. Na oslavy bola práve v tomto roku priaznivá doba, ešte doznieval demokratizačný proces v Československu. A tak bol v roku 1969 v parku kaštieľa vybudovaný pamätník Štefanovi Moysesovi, ktorého autorom je akad. sochár Vojtech Remeň. Ako už bolo skôr uvedené politická klíma bola ešte priaznivá ale už bola vstupom vojsk Varšavskej zmluvy zmenená a tak najväčším problémom pre schvaľovaciu komisiu bolo aby na buste Š. Moysesa nebolo vidieť, že bol kňazom a teda jeho hlava sa musela upraviť tak, že nebolo vidieť kňazský golierik hoci na pamätníku je napísané , že ide o biskupa.
Pamätný odznak zo slávnosti v roku 1969
Pre doplnenie informácií, pamätník bol slávnostne odhalený 6. júla 1969, za vládu Slovenskej socialistickej republiky sa prejavom zúčastnil zástupca ministra kultúry súdruh Turčan, určite je zaujímavé, že polhodinovú báseň „ Moysesovi“ od P. O. Hviezdoslava predniesol národný umelec Viliam Záborský. Na oslavách sa zúčastnilo 5000 ľudí z celého Slovenska.
Členovia Matice slovenskej neboli neskôr spokojní s tým, že Štefan Moyses nemá pamätnú tabuľu aj na kaštieli a rozhodli sa venovať mu pamätnú tabuľu, ktorá by bola venovaná pobytu Š. Moysesa vo Sv. Kríži.
Autorom tejto tabule bol a samozrejme aj je kremnický akademický sochár Andrej Peter. Pamätná tabuľa má zaujímavú históriu – vytvorená bola na objednávku miestneho odboru Matice slovenskej vyrobená v roku 1970, ale pre zmenu politických pomerov, ktorá nastala po roku 1968 ju vtedajšie úrady nedovolili inštalovať, a tak pamätná tabuľa čakala na svoju inštaláciu v drevárni Ing. Jozefa Minku. V úplnej tichosti bola potom inštalovaná v roku 1988 a slávnostne bola odhalená až v roku 1990. Zaujímavé bolo vyhlásenie jedného funkcionára vtedajšieho Okresného národného výboru, že pokiaľ on bude v Žiari tabuľa odhalená nebude. Na šťastie nemal pravdu.
Zastavme sa však ešte pri parku, ktorý bol v minulosti vždy súčasťou kaštieľa a aj dnes nesie meno Park Š. Moysesa. V čase odhaľovanie pamätníka sa volal „Park pri kaštieli“, neskôr „Park československo-sovietskeho priateľstva“.
Mesto Žiar nad Hronom vzdalo hold tomuto významnému Slovákovi vybudovaním sochy Štefana Moysesa na Námestí Matice slovenskej. Pamätník je dielom kremnického akademického sochára Milana Ormandíka a bol odhalený v roku 1999.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára