Na začiatku sedemdesiatych rokov sa úplne vážne uvažovalo o výstavbe atómovej elektrárne aj u nás v lokalite medzi Ladomerskou Vieskou a Hornými Opatovcami. Jeden variant bola výstavba aj v okolí Lovče. Skoro päť kilogramová štúdia Ústredného informačného centra pre jadrový výskum veľmi podrobne analyzovala situáciu a na základe analýz vybrala tento variant. Mali tu byť vybudované dva bloky s výkonom po 410 MW a energia sa mala v prevažnej miere spotrebovať v megalomansky intenzifikovanej hlinikárni. Podstatne sa mala zvýšiť výroba oxidu hlinitého, hliníka, zliatin, uhlíkatých materiálov, mesto Žiar nad Hronom malo spotrebovávať teplo.
Ako chladiarske médium sa mala používať voda z priehrady na rieke Hron. Elektráreň mala mať ochranný kontajner podľa fínskej technológie. Je zaujímavé, že štúdia vznikla na základe požiadavky štátnych orgánov a ZSNP Žiar nad Hronom. Elektráreň mala začať pracovať v roku 1990.
Pre vtedajšiu Štátnu plánovaciu komisiu bolo nepredstaviteľná skutočnosť, že pre štát také dôležité objekty, ako hlinikáreň a atómová elektráreň budú na jednom mieste. Rozhodlo teda strategické hľadisko. Okolo roku 1972 to bolo vlastne pre našu „úzku“ Žiarsku kotlinu šťastie.
Keby sa boli plány uskutočnili určite by sme dnes žili vo veľkom strese a strachu z budúcnosti, nehovoriac o tepelnom a emisnom zaťažení životného prostredia.
Gratulujem Žiarskej kotline, že sa táto megalomanská stavba neuskutočnila.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára