/z cyklu príbehy niektorých umeleckých diel/
Štiavnický akademický maliar Jozef Kollár /1889 – 1982/ sa stal jedným z najvýznamnejším slovenských výtvarných umelcov, skutočným národným umelcom. Jeho tvorba je neodmysliteľne spätá s Banskou Štiavnicou a jej farebnými premenami. Iná je v lete, najfarebnejšia na jeseň, ale čarovne sú zachytené aj zimné nálady. Jozef Kollár bol však hlavne skromný a pracovitý hľadajúci stále nové pohľady na prírodu a život. Počas jednej mojej návštevy okolo roku 1975 sa ma opýtal „...a kdeže Vy pracujete“, samozrejme s tvrdým štiavnickým nárečím a keď som mu povedal, že v hlinikárni, odrazu mal pre mňa príhodu. Jeden z Vašich riaditeľov si dal namaľovať pohľad na hlinikáreň /spolu sme vypátrali, že to bol Štefan Šubeník, ktorý bol riaditeľom v rokoch 1961 – 1968 a tak z tohto obdobia je aj obraz o ktorom hovoríme/. Keď si u mňa preberal objednaný obraz, tak mi povedal, ale majster veď my tam toľko komínov nemáme a majster Kollár mu odpovedal „...no vidíte, ako lacno ste postavili komíny“.
Neskôr som tento obraz v ZSNP vyhľadal, nachádzal sa v Nočnom sanatóriu v Sklených Tepliciach, predstavujem Vám ho, je to pohľad na bývalú kysličnikáreň s typickým „silom sódy“ a komínmi s bielymi parami, komíny vľavo s čiernym dymom sú komínmi z energetického hospodárstva. Tých komínov je tam dvadsať, ozaj neúrekom, v skutočnosti ich tam nikdy toľko nebolo. Realitou z dnešného hľadiska je, že takýto pohľad sa už nedá vidieť. Kysličnikáreň, alebo výroba oxidu hlinitého už nepracuje, energetika ja modernizovaná, takže nám zostal obraz, dosť umelecky poňatý.
Pritom je zaujímavé, že Jozef Kollár nepodľahol témam priemyselných závodov a preto je táto maľba vzácnou výnimkou, vlastne ja osobne poznám od autora už len jeden obraz podobného typu a to obraz na ktorom je šachtová pec v Kovohutách v B. Štiavnici.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára