Žiarské námestie a jeho zmeny v čase /najskôr V. I. Lenina, neskôr Matice slovenskej/

  Toto je už tretí článok o žiarskom námestí prvý bol o jeho architektúre a vzniku, druhý o plánoch na jeho zveľadenie, no a v tomto prípade to bude viac  o jeho sadových a dopravných premenách, v mnohých prípadoch osožných v iných  z dôvodov, „len aby sa niečo urobilo“ a predchádzajúce úpravy boli z námestia odstránené. Pokúsim sa o to využitím fotografickej  dokumentácie  Bez popisu na pohľady, ktoré si možno mnohí ešte pamätáme a keď nie tak Vám ich pripomeniem.

Kultúrny dom s galériou pre vzorných pracovníkov

    Článok si dovolím rozdeliť na dva obdobia, obdobie do roku 1989, teda socialistické a druhé obdobie po roku 1989, teda po nežnej revolúcii, keď z námestia zmizli rôzne politické heslá, ale aj galérie vzorných pracovníkov z priemyselných závodov a aj  celého okresu, prípadne pri politických sviatkoch to boli galérie vzorných milicionárov. Niekedy to bolo celkom zábavné, keď na relatívne malej ploche boli identické heslá, samozrejme to bolo heslo „So Sovietskym zväzom na večné časy“ na budove Okresného výboru Komunistickej strany / teraz „Mestský úrad“ / a na budove Okresného národného výboru bolo také isté heslo.

Budova Okresného národného výboru, bez zelene s politickými heslami a samozrejme, že nemohlo chýbať heslo "So Sovietskym zväzom na večné časy"

     Na námestí nebola pešia zóna, ale  bolo tu zriadené najväčšie parkovisko v meste pre osobné automobily, samozrejme, že tu fungovala aj obojstranne priechodná komunikácia pre dopravné prostriedky.

Tá istá administratívna budova v detailnejšom zábere

      Veľmi slabo bola zastúpená do sedemdesiatych rokoch aj zeleň, najmä pokiaľ sa týka stromov a kríkov. Na zadnej časti námestia smerom k hotelu Luna však , bývala dosť často sa meniaca sa kvetinová výsadba /rododendrony, azalky/ ba v určitom období bola pred hotelom Luna vybudovaná aj skalka a vysadené skalničky.

Skalnička pred hotelom Luna

    Na oživenie námestia bola vybudovaná hliníková fontána. Autorom fontány bol akad. sochár Pavel Mikšík, realizáciu hliníkovej časti zabezpečoval Závod SNP, dodávateľom obkladov bol Kameňo-priemysel Levice. Fontána bola realizovaná v rokoch 1978-1979. Žiaľ po upchatí trysiek sa stratila funkčnosť fontány a rozstrekovanie trysky boli navŕtané na také priemery, že fontána len chŕlila vodu. Mesto sa s ňou ešte niekoľko rokov trápilo až nakoniec pri rekonštrukcii námestia bola jedna jej polovica zlikvidovaná. Druhá polovica bola definitívne zlikvidovaná pri úpravách námestia v rokoch 2010-2011, ale to už boli ozaj len zbytky.

    Niekedy začiatkom deväťdesiatych rokov bolo námestie premenované na „Námestie Matice slovenskej“ a námestie vynikajúco dotvárala aj novo odhalená monumentálna socha Štefana Mojsesa od autora z Kremnice akademického sochára Milana Ormandíka.

Na námestí bola vytvorená pešia zóna

    Významná zmena v riešení námestia nastala už v osemdesiatych rokoch, keď sa na námestí vytvorila veľmi užitočná pešia zóna, do stredu námestia bola vybudovaná fontána vo forme kvetu z hlinického  materiálu ružového ryolitu  materiálu typického pre Žiarsku kotlinu bezprostredne pri fontáne bol dlažbou z rôznych kameňov kvet, ktorého stred tvorila ryolitová fontána. Súčasne bola vytvorená nová dlažba na celé námestie v kruhoch z kameňov  rôznych odtieňov, čím sa  pri daždi vytvára dojem kruhov, aké vznikajú pri hodení kameňa do stojacej vody.

     Nedostatok zelene a nejakých tieňových oáz riešil projektant početným osadením tzv. „mobilnej zelene“, teda štýlových drevených kontajnerov na ktorých boli vysadené trvalky, menšie kríky, ale aj vzrastlé z pravidla listnaté stromy. Projektantom týchto úprav bol architekt Mojžiš. Námestie bolo doplnené štýlovými oddychovými lavičkami.

Kvetinová výzdoba sa ťahala až do ulíc pri námestí

     Ako vidieť na fotografiách vzniklo hlavne v prvých rokoch esteticky zaujímavé prostredie, ktoré prilákalo do stredu mesta ozaj veľa Žiarčanov, najmä keď začali vznikať na námestí  tzv. pivové terasy /bolo ich tu najmenej päť/, esteticky nejako nevynikali, ale bolo to obdobie relatívne lacného piva a kávy. Námestie žilo a nebolo vôbec výnimkou, že terasy sa využívali aj v zime, keď si podnikatelia namontovali do nich vykurovacie telesá. V lete nebolo výnimkou, že na námestí bolo aj 100-150 ľudí.

      Žiaľ údržba mobilnej zelene bola nielen  zložitá, ale aj finančne náročná a tak postupne sa začala mobilná zeleň  z námestia vytrácať. Bolo to iste spôsobené aj nízkou životnosťou drevených štýlových kontajnerov. V zadnej časti námestia však ešte bol celý rad najmä ihličnatých stromov dokonca aj exotických, tie však museli ustúpiť ďalším úpravám, ale to je už iná kapitola.

Námestie hýrilo farbami