Archívne materiály o Svätom Kríži nad Hronom v archíve prvého prezidenta Československej republiky T. G. Masaryka

    Pred niekoľkými rokmi som robil konzultanta pri študentskej práci o osobnostiach nášho mesta študentovi Gymnázia v Žiari nad Hronom dnes už Dr, Miroslavovi Lackovi, ktorý je v súčasnosti  zamestnancom archívu na Pražskom hrade. Po konzultácii mi podal informáciu o pomerne čulej komunikácii medzi kanceláriou prezidenta T. G. Masaryka s predstaviteľmi Sv. Kríža nad Hronom, čo svedčí o tom, že naši predkovia určite užívali u prezidenta Československej republiky vyššiu vážnosť.

   Preštudoval som 25 spisov a pre našu históriu je zaujímavé čím sa obe strany zaoberali, dosť priestoru zobrala sťažnosť a prosba o pomoc pri riešení pomoci pre poškodených hasičov, ktoré vzniklo, ako píšu predstavitelia obce následkom požiaru a následného výbuchu benzínu, ktorý mal zatajený občan v pivnici svojho domu. Požiar sa udial 22. júla 1932, následky boli katastrofálne 6 hasičov bolo zranených smrteľne, 15 ľahko, predstavitelia obce starosta Ján Országh, vedúci notár Jozef Balogh, členovia rady Ján Mialta, Ondrej Krajči, žiadajú prezidenta poďakovanie hrdinským hasičom a „aby ich poctil návštevou a mohli ho osobne pozdraviť“. A skutočne prezident sa v Svätom Kríži zastavil pri svojej ceste z Bystričky do Topolčianok 2. septembra 1932. Príhovor k prezidentovi mal Ján Zúbrik bývalý starosta a hasič. Zranení boli odškodnení z hasičského fondu sumou 31300 Kčs pričom najvyššia suma bola 4000 Kčs a najnižšia 107 Kčs. Pre zaujímavosť niektoré mená svätokrížskych hasičov Rozinay, Bojo, Gambatý, Henč, Kakara, Filusová a ďalší. Prezident vyslovil spokojnosť, škoda len, že s dokumentoch nie je zaznamenaný jeho osobný príspevok.

    Ďalšia časť spisov sa zaoberá sťažnosťou Jozefa Lauku rodáka zo Sv. Kríža, obyvateľa Zvolena, ktorý sa prezidentovi sťažuje, že sa zúčastnil v roku 1918 oslobodzovania nášho kraja od maďarského vojska spolu s československým vojskom, navyše že aj členom Slovenskej národnej rady a jeho ohodnotenie pri práci na železnici je nedostatočné a preto žiada v tejto veci nápravu. Žiaľ stanovisko prezidentskej kancelárie sa v týchto spisoch nenachádza.

Telegram miestnej organizácie slov. ľudovej strany prezidentovi ČSR

     Veľmi zaujímaný je telegram zo dňa 17.7.1933, v ktorom  „7000 Slovákov zídených vo Sv. Kríži nad Hronom pozdravuje prezidenta a žiada o splnenie Pittsburgskej dohody podpísaná miestna organizácia Slovenskej ľudovej strany Hlinkovej vo Sv. Kríži“ viď obrázok.

Prezidentská kancelária za tento telegram poďakovala.

      Ďalšie dokumenty uvádzajú výsledky sčítania ľudu v roku 1921, v tom čase žilo v kremnickom okrese 17625 občanov národnosti československej /61,84%/, 9988 národnosti nemeckej /35,05%/, 811 maďarskej, 214 židovskej, inej 41 a 132 cudzincov.

V samotnom Sv. Kríži žilo v roku 1921 1327 občanov  národnosti československej, 12 nemeckej,  16 maďarskej a žil tu aj 1 cudzinec. K tej československej národnosti by som chcel pripomenúť, že zaradenie Slovákov do československej národnosti bol jeden z kardinálnych omylov tej doby.

     Podľa náboženského vyznania tu v tom istom roku žilo 1313 katolíkov, 19 evanjelikov a.v. 1 reformovaný, 37 židov.

    Archívne spisy obsahujú aj popis remesiel a obsadenie úradov konkrétnymi osobami, ale o tom v budúcom článku.

    Na záver by som si dovolil uviesť blahoprajný telegram, ktorý 7. 3. 1935 zaslala prezidentovi Masarykovi k 85 narodeninám Slovenská národná jednota. Telegram je možno zaujímavejší skôr, ako výtvarné dielo a keď si ho lepšie pozrieme, kontúry kostolíka na telegrame sa nápadne podobajú na kostolík na Kupči, ktorý dal vybudovať Š. Mojses. /viď obrázok/.

Gratulačný telegram Vedenia Slovenskej ligy pánovi prezidentovi ČSR k 85 narodeninám, zaujímavé je výtvarné riešenie telegramu, ktoré tvorí majer Kupča s Kostolíkom, ktorý dal vybudovať Štefan Moyses