Tieto prírodné útvary vznikli v neogéne v tretej andezitovej a tretej ryolitovej etape sopečnej činnosti. A teraz po slovensky, čo je to neogén? Označuje sa ním vývinové časové obdobie našej zemegule, ktoré sa začalo asi pred 24 miliónmi rokov a skončilo sa asi pred 2 miliónmi rokov. Na našej zemeguli žili v tom čase len lastúrniky, ježovky, ulitníky a pod. Na začiatku tohto obdobia, teda neogénu, vznikli napríklad Vtáčnik, Štiavnické vrchy, ale aj Poľana, Vihorlat a iné. Štiavnický vulkán, ktorý začal svoju činnosť pred 16,5 milióna rokov, ako hovoria odborníci, patril k najväčším aktívnym sopkám na našej planéte Zem a týčil sa až do výšky 4 km. Stredná časť - kráter tejto sopky, sa neskôr prepadla a vznikol útvar, ktorému sa hovorí kaldera s rozmermi 18 x 22 km. V neskoršom období vznikali ďalšie vlny sopečnej činnosti, pri ktorých trhlinami vychádzali na povrch rôzne roztavené horniny. Z takýchto činností, pri ktorých zostali pamiatky až do dnešných čias, treba spomenúť tretiu sopečnú fázu andezitovú, pri ktorej vytekal z kráterov a rôznych trhlín andezit. Jeho vejárovité usporiadanie sa dá veľmi krásne pozorovať v katastri obce Ladomerská Vieska pri odbočke zo štátnej cesty Žiar - Zvolen na Šášovské Podhradie. Žiaľ, vysadený borovicový les priamy pohľad na tento prírodný útvar znemožňuje. Andezit je veľmi rozšírená sopečná hornina. Láva andezitov bola veľmi hustá, preto sa v erupciách nevytvárali veľké lávové prúdy, ale zväčša kráterové útvary.
Ďalšou etapou následnej sopečnej činnosti je sopečná činnosť tretej ryolitovej fázy, ktorá sa uplatnila práve pri okraji Žiarskej kotliny medzi Hliníkom nad Hronom a Sklenými Teplicami. Ryolitová láva, ktorá vytekala zo Zeme, bola tiež veľmi hustá, preto ryolity vytvorili široké a dlhé telesá, prípadne kopy technických hornín. Takto asi pred viac ako 2 miliónmi rokov vznikla aj Saboova skala, Kapitulské bralá, ale aj rad iných útvarov v Žiarskej kotline.
Ryolit je výtoková hornina svojim zložením zodpovedajúca žule. Obyčajne má svetlú farbu, je teda biely, sivý, zelenkastý, hnedastý a pod. Tvorí prúdy, žily alebo kopy, ktoré sa nahromadili v blízkosti krátera. V okolí Hliníka nad Hronom pri vstupe do Sklenoteplickej doliny, vznikol ryolit vzácnej ružovej farby.
Keďže ryolitová láva v prípade Saboovej skaly vnikala do hornín, ktoré boli nasiaknuté vodou, má táto na svojom spodnom okraji sklovitý lom s výskytom perlitu a obsidiánu (vulkanické sklo).
Pohľad na Saboovu skalu
Kúsky vulkanického skla, ktoré je podobné opálu vo veľkosti od malých črepov až po kusy 20x10x20 cm, sa hojne nachádzali aj pri pôdnych úpravách skládky priemyselného odpadu v Horných Opatovciach (miestny názov Siget).
Možno je toto vysvetlenie trochu obsiahle a ešte stále nie veľmi zrozumiteľné, ale keď práve v tomto období pozorujeme na televíznych obrazovkách vyčínanie sicílskej sopky Etny, mala by sa nám činnosť, ktorá vytvárala aj Žiarsku kotlinu, objasniť. (Pokiaľ ide o sicílsku Etnu, táto je v činnosti 750 tisíc rokov - čas je z hľadiska vývoja našej Zeme veľmi relatívnym pojmom.)
Vráťme sa však k ryolitovým útvarom, ako sme ich nazvali k starožitnostiam prírody v Žiarskej kotline. Pri vstupe do Sklenoteplickej doliny od Hliníka nad Hronom sa nachádza Saboova skala a ďalej pokračujú ryolitové útvary Kapitulské bralá.
Saboova skala bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu už v roku 1907 a je to prvá prírodná rezervácia na Slovensku. Jej rozloha je 11,89 ha. (Vyhlásená bola bývalým ministerstvom C.K. Ministerstva orby v Budapešti a vyhlásenie bolo novelizované Ministerstvom školstva a národnej osvety v roku 1933. Samotné bralo (skala) predstavuje prirodzene vzniknutý okraj už spomínaného ryolitového prúdu s výškou 60 m. Nadmorská výška brala je 302 m.n.m. Z rastlín si zasluhuje pozornosť woodsia skalná a cesnak horský. Žije tu 34 chránených živočíšnych druhov.
V roku 1908 bol tento, v tom čase už chránený prírodný útvar, pomenovaný podľa budapeštianskeho geológa Dr. Jozefa Szabu, ináč poslucháča banskoštiavnickej banskej akadémie. Dr. J. Szabo prvý zmapoval a popísal vznik Štiavnického pohoria. Skala bola samozrejme pomenovaná po maďarsky a menovala sa "Szabó szikla". Takýto nápis je na skale nainštalovaný asi vo výške 50 m a bol natretý zelenou farbou. Neskôr, vplyvom korózie, ostal hnedý a dnes až ako hnedý nie je viditeľný.
Na Saboovu skalu je veľmi pekná prechádzka z obce Lehôtka pod Brehmi - od zastávky SAD vedľa mlyna cez most je to značkované žltou farbou. Cesta na vrchol trvá 30 min., naspäť 20 min. Na vrchole skaly je kríž a čaká vás tam krásny výhľad na Žiarsku kotlinu a Vtáčnik.
Kapitulské bralá
Kapitulské bralá - je to prírodná pamiatka vyhlásená v roku 1993 s výmerou 36,99 ha v katastrálnom území Lehôtky pod Brehmi. Nachádzajú sa na ľavej strane Sklenoteplickej doliny v smere do Sklených Teplíc a celý komplex sa skladá z brál, veží a ihiel dosť veľkých relatívnych výšok (od okolitého terénu). Táto oblasť je plná chránených rastlín a živočíchov (woodsia skalná, višňa marabella, jašterica múrová, výr sklaný a veľké množstvo spevavých vtákov).
Na opačnej strane Sklenoteplickej doliny, oproti Saboovej skaly, sa už dlhé roky ťaží slávny hlinický kameň, a tak sa pôvodný tvar prípadných prírodných výtvorov nezachoval. Na druhej strane, ryolitová surovina, ktorá má ružovú, žltú a sivastú farbu a veľakrát je kombinovaná svetlými a tmavšími pruhmi, vytvorila veľmi dobré ekonomické podmienky pre obyvateľstvo. Začiatky výroby mlynských kameňov, ktoré sú znázornené aj v erbe Hliníka nad Hronom, sa musia hľadať už v dobách, keď na riekach a potokoch vznikali prvé mlyny. Matej Bel vo svojich "Noticiach ..." z roku 1742 píše "o viacstoročnej výrobe mlynských kameňov v tejto starobylej obci".
Mlynské kamene sa využívali aj na mletie rúd a napríklad v súvislosti so začatím používania amalgamačnej metódy v Sklených Tepliciach v roku 1786 J. Vozár uvádza: „Obyvateľ Hliníka Janko Lačný vyhotovil pre amalgamačný mlyn 2 páre veľkých a 1 pár malých mlynských kameňov".
Nezanedbateľnú úlohu zohral tento materiál, ako dekoračný a stavebný materiál. Pozoruhodné sú aj umelecké diela, napríklad súsošie Golgoty v centre Hliníka z roku 1786, ale aj na vrchu kalvárie a rad veľmi vkusných ryolitových kaplniek.
Vejárovitá odlučivosť andezitov pri Ladomerskej Vieske
V oblasti kameňolomu sa nachádza 31,23 hektárová prírodná rezervácia Bralce. V centrálnej časti tejto rezervácie sa na rozpukanom ryolitovom svahu nachádzajú kaverny s výronmi studeného vzduchu. Rastú tu mnohé druhy horských rastlinných druhov, z ktorých niektoré tu majú najnižšiu nadmorskú výšku rozšírenia. Je ich veľa a nebudeme ich menovať. Spomenieme len tú najhlavnejšiu, ktorej výskyt inicioval vznik tejto prírodnej rezervácie. Je to rastlinný druh waldštejnia trojlistá - druh, ktorý prežil aj dobu ľadovú a na Slovensku sa vyskytuje na štyroch miestach (Revúca, Košické Hamte a Muránska planina).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára