"Ja, Čans Hubian, bývajúci v Budíne, rozkazujeme Vám, mešťanom Novej Bane, Žarnovice a Rudna nad Hronom, aby ste sa dostavili ku mne do Budína. Mocný cisár Vás daroval mne. Ak sú Vám milé Vaše hlavy a majetky, tak sa neodsťahujte a dostavte sa ku mne. Ak ma neposlúchnete, prídem na Vás so stotisíc Tatármi (v tureckých oddieloch bojovali aj krymskí Tatári). Nenechám vo Vašich domovoch ani jednu perinku. Vás a Vaše deti odvlečiem a domy Vám spálim. Príďte teda ku mne a ja Vám zaručujem, že Vám nikto neublíži. V každom prípade môžete v mieru žiť.
Dané v Budatíne 1567." (odtlačok tureckej pečate).
Tento list veľmi názorne ukazuje, aké pomery u nás vládli počas viac, ako 150 ročnej tureckej nadvlády.
Nevieme, či predstavitelia spomínaných miest v tom čase išli do Budína, aby sa dohodli, no isté je, že vpády Turkov sa v nasledujúcich rokoch na naše územie nezastavili, práve naopak. Vpády sa stupňovali a nezmenšovala sa ani ich krutosť.
V tomto období väčšinu obcí vlastnila rodina Dóczyovcov, ktorá získala v roku 1480 armáles, teda listinu, ktorá ich oprávňovala tieto obce vlastniť a bola dedičná pre obe pohlavia. Túto listinu im udelil kráľ Matej v Budíne.
Vráťme sa však k tureckým vpádom. V roku 1573 bol Turkami zajatý syn Mikuláša Dóczyho (otec, aby ho vykúpil, založil svoju obec Bzenicu Banskej Štiavnici), v roku 1577 prepadli Turci dóczyovský majetok v obci Kopanice, deväť ľudí odviedli do zajatia, jedného človeka sťali... Takto by sa dalo ďalej vypočítavať, no možno najtragickejšia udalosť sa odohrala 4. augusta 1647. Turci najskôr útočili na hradby Novej Bane, keďže však tu nepochodili a stratili okolo 60 mužov a mnoho koní, zaútočili (s ohľadom na neúspech) s ešte väčším hnevom na Žarnovicu. Tu zajali manželku Žigmunda Dóczyho Eufrozínu Dóczyovú - Kayserovú, ktorá po návrate zo sedemročného zajatia opísala celú udalosť. Spracovanie tejto príhody je nasledovne:
"Žigmund Dóczy s manželkou boli v čase prepadu v kaštieli. Žarnovičania boli pripravení na obranu, ale nie do takej miery, aby boli schopní odolávať niekoľkonásobnej presile Turkov. Mestečko obkľúčila turecká jazda a na viacerých miestach ho podpálila. Potom paša zaútočil na zámok. Spočiatku sa Žigmund bránil, ale čoskoro pochopil zbytočnosť obrany proti tureckej presile. No plamene horiaceho mesta a bedákanie zajatých, z ktorých viacerí krvácali, ho nabádalo k tomu, aby otvoril bránu kaštieľa a vpustil pašu do zámku.
"... Paša prikázal založiť Dóczymu putá a manželku Eufrozínu určil za otrokyňu do Carihradu. Žigmund Dóczy, hoci bezmocný, s týmto rozhodnutím nechcel súhlasiť a snažil sa odporovať. Rozčúlený paša ho dal vyviesť na námestie, kde Žigmund požiadal pašu, aby ho popravili. Veliteľ Zuffi z ostrihomskej posádky mu údajne sám sťal hlavu. Eufrozínu Dóczyovú a s ňou vyše 100 zajatcov, medzi ktorými bol aj miestny kňaz, odvliekli do Levíc. Telo mŕtveho Žigmunda odniesli na Šášovský hrad a potom uložili v kaplnke kostola vo Vieske."
Jeho brat Melchior mu dal vyhotoviť kruhovitú tabuľu (priemer asi 1,5 metra) v strede s erbom rodiny Dóczyovej s nápisom:
"Pozoruhodný a vznešený pán Žigmund Dóczy z Lúče na Ostrove, slobodný barón hradov Šášova a Revišťa, pán vo Vírovciach, Galoši, Bare a Šarfii, ktorý bol v hroznom pustošení Žarnovičanov zajatý zúrivým Turkom spolu s manželkou. Keď tá bola odvedená, pokúša sa ju on obdivuhodne zachrániť. Avšak nemocou oslabený, keď mu bola družka života odňatá a majetok stratil, sám dôstojne si vyžiadal, aby aj jemu bol odňatý život tureckou rukou dňa 4. augusta 1647 v 45. roku života. Dal mu pripevniť zarmútený starší brat. Spas moju dušu, pane Bože, môj pán."
Kruhovitá tabuľa v kostole vo Vieske na pamiatku Žigmunda Dóczyho
Manželku Žigmunda Dóczyho Eufrozínu vykúpili po sedemročnom zajatí v Turecku jej bratia z Banskej Štiavnice za 5200 zlatých. V tom čase však už Dóczyovci neboli majiteľmi Šášovského hradu, ani Revišťa, ba ani prislúchajúcich obcí, ktoré sa medzi týmito hradmi nachádzajú, pretože v roku 1647 umrel aj Ladislav Dóczy a v roku 1648 aj už spomínaný Melchior. Obaja zomreli na Šášovskom hrade. Týmto vlastne vymrela rodina Dóczyovcov. Skončilo sa 168-ročné vládnutie tejto rodiny nad významnou časťou Žiarskej kotliny. Z tejto rodiny pochádzali traja župani Tekovskej stolice a niekoľko významných kráľovských úradníkov. Na druhej strane boli ako vlastníci veľmi tvrdí a voči poddaným prísni. Mali časté susedské spory, najmä s banskou komorou.
Majetky obidvoch panstiev boli až do vyrovnania dlhov, ktorými boli zaťažené, prenajaté Hlavnému komorskogrófskemu úradu v Banskej Štiavnici na dobu desať rokov po 3000 zlatých ročne. Po zlikvidovaní všetkých dlhov prešli majetky dekrétom cisára Leopolda I. do majetku spomínaného komorskogrófskeho úradu v Banskej Štiavnici.
Myslím, že takto sme mali možnosť zoznámiť sa podľa dostupnej literatúry s našou históriou, ktorej typické svedectvo sa nachádza v chráme Ladomerskej Viesky.
V miestnej časti Ladomer je aj kaštieľ, ktorý tu bolo vybudovaný už pred rokom 1600 a podľa niektorých literárnych prameňov ho dala obnoviť už spomínaná manželka Žigmunda Dóczyho Eufrozína po návrate zo sedemročného tureckého zajatia. Kaštieľ mal po obnove silné múry, aby mohol odolávať obliehaniu nepriateľských vojsk.
V súčasnosti je kaštieľ upravený a slúži na sociálne účely.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára