13 Madona zo Šašovského hradu

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa uskutočnil na Šašovskom hrade rozsiahlejší archeologický výskum, ktorý predchádzal v tom čase naplánovanej konzervácii hradu, žiaľ aj vtedy zostalo len pri naplánovaní a z hradom sa neurobilo nič chátra ďalej ba dalo by sa povedať, že ešte rýchlejšie. Archeologický výskum ako taký však nebol zbytočný, odhalil celý rad nových artefaktov podľa ktorých sa dá vytvárať obraz o živote na hrade. Celý výskum viedol Dr. Jozef Hoššo a pomáhal mu celý rad dobrovoľníkov z vysokej školy a nadšencov z nášho mesta.
Predovšetkým bola poodhalená pevnosť, vybudovaná v prvej polovici 15.storočia,ako opevnenie kopca, ktorý sa nachádza asi vo vzdialenosti 200 metrov na východ a jej prevýšenie od hradného brala je okolo 45metrov.Na plošine tohto kopca bola vybudovaná obytná veža zrubovej konštrukcie vymazanej hlinou, v spodnej časti bola obmurovaná kameňom. Asi 2,5 metrov vysokú vežu chránil kamenný val s pôdorysom nepravidelného päťuholníka, nasledovala ešte ďalej drevená palisáda a hlinený sypaný val. Táto malá pevnosť nemala dlhú životnosť a po odstúpení Šašovského hradu kráľovi Jánom Jiskrom v roku 1465 zanikla. Bolo to v období veľkého rozmachu baníctva v našom regióne. Kráľ bol na rozvoji baníctva mimoriadne zainteresovaný a význam hradu bol o to väčší. Práve pri vykopávkach v tejto lokalite sa našlo torzo malej sošky Madony,

Torzo sošku Madony, ktorá sa našla v pevnosti povyše Šašovského hradu

žiaľ nie je celá, ďalšia jej časť sa nenašla. Podľa vyjadrení odborníkov Madona slúžila na náboženské obrady práve v tejto malej pevnosti. Možno teda slúžila početne nie veľkému strážnemu oddielu.
Charakteristiku Madony nám ponúkajú odborníci a Dr. Jozef Hoššo hovorí:
citujem: „Zvláštny druh keramických výrobkov, označovaných ako výtvarná keramika, reprezentuje nález hlinenej plastiky z vysunutej pevnosti. Torzo plastiky z bielej jemnozrnnej hliny, vysoké 6,5 cm, zobrazuje P. Máriu v dlhých riasených šatách s dieťaťom v náručí. Hlavy figúr chýbajú. Spôsob modelácie drapérie a splývajúcich dlhých vlasov P. Márie, dodatočne ryhovaných hrebeňovým nástrojom, je totožný s modeláciou reliéfov svätej Kataríny, sv. Margaréty a sv. Barbory v gotickom výklenku na čelných doskách komorových kachlíc/ide o sériu kachlíc, ktoré boli najdené pri archeologickom výskume kremnického hradu/. Kachlice a šášovská plastika sú podľa toho predpokladu dielom toho istého výtvarníka – rezbára, v spolupráci so špecializovaným hrnčiarom, ktorý príležitostne vyrábal tento umelecko remeselný tovar. Súhlasíme s názorom, že hlinené plastiky svätých boli súčasťou domácich oltárikov, ako lacnejšia náhrada drevených plastík. Podľa bielej hliny, z ktorej je väčšina nádob i kachlíc z Kremnického hradu, šášovskú plastiku vyrobili pravdepodobne tiež v kremnickej dielni. Pri porovnávaní s málo početnými nálezmi tohto druhu z iných lokalít sú jej najviac podobné sošky z územia Bratislavy, a to dokonalou modeláciou na úrovni „vysokého umenia“. “
Madona zo Šašovského hradu iste nikdy nedosiahne slávu drevorezbárských diel, na ktoré je Slovensko bohaté, je tu však dielo, ktoré vypĺňalo život jednoduchých ľudí v zložitých životných situáciách.