22. 9. 2010

16 Žiarski hutníci vyhrali súboj s Leninom teraz oddychujú v depozite. / z cyklu príbehov niektorých umeleckých diel /







/ z cyklu príbehov niektorých umeleckých diel /

Možno je to prekvapujúca úvaha hneď na začiatku článku, ale fakt je taký, a je to realita, že v čase , na konci sedemdesiatych a začiatku osemdesiatych rokoch, teda období, keď sa v Žiari nad Hronom uvažovalo o vytvorení akéhosi monumentu na vtedajšom námestí V. I. Lenina, existovali úplne reálne návrhy realizovať na námestí sochu Lenina, neviem či o opaku rozhodli vyššie náklady, alebo kvalita diela pani Kláry Patakiovej, ale fakt je, že tu Lenin ako v jednom z mála miest na Slovensku pamätník nemal. Určite to bolo dobré riešenie. Žijeme v roku 2010 a socha sa bude odstraňovať. Za krátku dobu bola aj rozobratá. Má ju nahradiť obchodné centrum. Mne osobne odstránenie tejto sochy vadí. Myslím si to hlavne preto, že symbol hutníkov tu predstavuje určitý hold práci, ktorá z pomerne priemernej dediny Sv. Kríža nad Hronom urobila mesto, známe nielen na Slovensku, ale aj v Európskom priestore určite v pozitívnom, pre objektivitu treba povedať, že aj negatívnom zmysle. Osobne som sa s ťažkou hutníckou prácou zoznámil pred viac, ako päťdesiatimi rokmi a ostal som touto ťažkou prácou fascinovaný „ako to môže jeden človek vládať a vydržať“. Do dnes si hutnícku prácu vážim.
Vráťme sa však k soche. Jej model vlastní Galéria Jána Kollára v B. Štiavnici , je z roku 1982 a volá sa Žiarski hutníci, táto istá socha vybudovaná na žiarskom námestí sa už volá Mierová rodina 1983, no má znaky práce hutníkov v elektrolýze, teda s „pajsrom“, ktorý bol typickým pracovným nástrojom práve pre žiarskych hlinikárov. Autorka patrí do skupiny sochárov banskoštiavnického okruhu a podľa jej hodnotenia je monument na žiarskom námestí novým typom pamätníka a prejavom odkrývania nových prístupov k životu. To všetko však nie je dôležité, v roku 1983 bola tomuto dielu udelená celoštátna Cena Ministerstva kultúry. Klára Patakiová tvorila dielo podľa vlastného pozorovania hutníckej práce.
Začiatkom júna roku 2010 bolo súsošie rozobraté a uložené do depozitu, rozoberanie sa realizovalo takým spôsobom, že ho bude možné znova inštalovať, termín prípadnej opätovnej inštalácie , samozrejme bude záležať od výberu miesta a finančných prostriedkov.
Dovoľujem si predložiť foto-reportáž z rozoberania súsošia.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára