18. 10. 2010

22 Pamätník obetiam prvej svetovej vojny v Hliníku nad Hronom




Umelecky ojedinelý je pamätník obetiam prvej svetovej vojny. Je to socha vojaka rakúsko-uhorskej armády, dielo akademického sochára Ladislava Majerského, rodáka z Hliníka nad Hronom.
Ladislav Majerský (1900 - 1965) bol pôvodným povolaním pedagógom - učiteľom. Neskôr však vyštudoval na umeleckopriemyselnej škole u prof. J. Mařatku a O. Španiela v Prahe. Po štúdiách sa usadil v Bratislave, kde vytvoril početný rad umeleckých diel, veľakrát sociálne orientovaných - najznámejšie je súsošie Bieda, ale aj rad medailí a búst rôznych slovenských dejateľov (A. Kmeť 1926, J. L. Bella 1927, Ján Krstiteľ 1935, Kristus 1935, Pribina 1935, S. Tomášik 1935, Furdek, pamätníky obetiam I. svetovej vojny v Malackách 1929 a rôzne reliéfy. Najviac hodnoteným je reliéf na budove bývalej robotníckej poisťovne v Bratislave (1936), či pomník slobody v Ružomberku (1929). Pre svojich rodákov, padlých vo vojne v roku 1914 - 1918, vytvoril skutočne monumentálne dielo v roku 1931. Je tu istá zaujímavosť, že Slovenský bibliografický slovník, ktorý vo výbere z jeho diela uvádza 30 diel, neuvádza práve toto jeho dielo. Časť pozostalosti sochára L. Majerského sa dostala do majetku Mestského úradu v Hliníku nad Hronom.
Teraz niekoľko slov z histórie sochy, ktorá bola odhalená v roku 1931. Pamätník je z bronzu a a jeho cena v čase realizácie bola 56 000 Sk, čo boli v tom čase dosť veľké náklady, ale čo je zvlášť cenné, že tieto náklady boli uhradené z milodarov, zbierok a obecných financií, čiže Hliničania si tento pamätník zaplatili sami. Základný kameň, ktorý je zo symbolického ružového ryolitu, typického pre Hliník nad Hronom vysvätil rímsko-katolícky farár A. Kalmančok.
Prechod frontu v roku 1945 v etape, keď nemeckú armádu vyháňala z nášho územia Sovietska armáda, bol pre Hliník nad Hronom veľmi ťažký (už 11.3. sa začala delostrelecká paľba ponad obec, ktorá trvala až do 16.3., ale boje za oslobodenie sa skončili až 31.3.1945, keď konečne zbrane stíchli). Výsledok bol katastrofálny. Podľa literárnych údajov ostalo len asi 25 percent domov nepoškodených. Padlo 52 Rusov, 22 Nemcov, 54 Rumunov a 4 miestni občania, z toho 2 žiaci.
A prečo to píšem?, lebo ťažkú ranu dostal aj pamätník, teda rakúsko-uhorský vojak (za túto armádu v I. svetovej vojne občania Hliníka bojovali). Vojaka pravdepodobne zasiahol delostrelecký granát a soche vojaka odtrhla plece. Druhej svetovej vojny sa už tento vojak zúčastnil ako bronzový a aj tak mu vojna poriadne ublížila. Je to vlastne krutá symbolika celých ľudských dejín.
Socha bola opravená dosť neskoro až v 70. rokoch minulého storočia v Strojárňach Vyhne, súčasne bola pre nevhodnú pôvodnú polohu premiestnená na nové miesto. Na starom mieste - na okraji parku - prekážala zvyšujúcej sa dopravnej premávke.
Možno že práve tento pamätník je najcennejším, ale hlavne najtypickejším pamätníkom Žiarskej kotliny z 20. storočia. Smútiacemu bronzovému vojakovi, skláňajúcemu sa nad 31 spolubojovníkmi z 1. svetovej vojny, odtrhlo v nasledujúcej vojne plece.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára