Prvá pamätná tabuľa
V roku 1963 sa však chystali oslavy 10. výročia začiatku výroby hliníka v Závode Slovenského národného povstania v Žiari nad Hronom a práve túto príležitosť využili pracovníci závodu a členovia organizácie Československej vedecko-technickej spoločnosti. Zorganizovali výrobu a inštaláciu pamätnej tabuli so spomienkou na I. von Borna a výročie výroby hliníka. Podľa informácie Kamila Tomku bol hlavným iniciátorom výroby pamätnej tabule Juraj Dutko, autorom tabule bol vynikajúci kremnický medailér profesor Andrej Peter. Organizátori mali veľké problémy so zaplatením honoráru autorovi návrhu, no jeho vyhlásenie, že takému veľkému vedcovi je ochotný vyhotoviť tabuľu aj bez platby /bol spokojný s jednou pätinou zo sumy, ktorú požadoval autorský zväz/.
Nakoniec bola tabuľa odhalená koncom augusta 1963. Odhalenie sa konalo za prítomnosti delegácií z hlinikárskych závodov Maďarska, Poľska, Nemeckej demokratickej republiky a Rumunska. Tabuľa bola inštalovaná na liečebnom dome Partizán, ktorý patril ZSNP Žiar nad Hronom a inštalovaná bola do roku 1990. V tomto období najrôznejší „zberatelia“ kovov takéto tabule brali a predávali do zberných surovín. V snahe zachrániť túto bronzovú tabuľu bola odmontovaná a uložená v bývalom Nočnom sanatóriu ZSNP. Nasledovala zmena majiteľov kúpeľov Sklené Teplice a tabuľa ostala v neznámom sklade, druhý raz už nebola inštalovaná.
Druhá pamätná tabuľa
V roku 1986 sa konali oslavy 200. výročia od zvolania spomínaného zjazdu baníkov a hutníkov do Sklených Teplíc a zavedenia nepriamej amalgamácie strieborných rúd. Organizačný výbor veľmi vážne uvažoval o vybudovaní dôstojného pamätníka Ignácovi von Bornovi v Sklených Tepliciach. Pomery, ktoré vtedy pri schvaľovaní pamätníkov ideologickým oddelením komunistickej strany panovali, nedávali veľa šancí, že by bolo možné taký pamätník realizovať. Predseda organizačného výboru vtedajší riaditeľ Banského úradu Ing. Ján Baran Csc. sa o vybudovanie pamätníka zvlášť usiloval, nakoniec presadil aspoň inštaláciu pamätnej tabule na kúpeľnej budove. Predpokladám, že si túto tabuľu nedal straníckymi orgánmi ani schváliť. Nakoniec funkcia, ktorú zastával bola na úrovni ministra.
Tabuľa mala byť neskôr prenesená na budovu súčasného liečebného domu Park (v tom čase sa začala jeho prestavba). Tabuľu venoval a dal na svoje náklady vyrobiť Slovenský priemysel kameňa, Levice. Preto je aj firma / SPK Levice/ uvedená na tabuli. Pamätnú tabuľu odhaľovali čelní predstavitelia okresu Žiar nad Hronom, Banského úradu, Slovenského banského múzea, Domu techniky v Banskej Bystrici. V podaní baníckeho spevokolu pod vedením Jána Jakubíka z Banskej Štiavnice bola uvedená kantáta W. A. Mozarta (K 471), ktorá bola podľa literárnych údajov skomponovaná na počesť Cisára Jozefa II. a I. von Borna k uvedeniu amalgamačnej metódy.
V tom čase už Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici vlastnilo sádrovú bustu Ignaca von Borna, ktorú vytvoril akademický sochár Vojtech Remeň. Počas konferencie na Donovaloch bola vystavená na recepcii hotela.
Osud pamätnej tabule bol tak isto dosť zaujímavý, po zmene majiteľa celého kúpeľného areálu Sklených Teplíc bolo umiestnenie pamätnej tabule prehodnotené a tabuľa bola premiestnená na budovu bývalej kaviarne. Dom na ktorom bola tabuľa pôvodne umiestnená sa volá Goetheho dom.
Inštalácia nového pamätníka
Po zmene politického systému roku 1989 som sa dosť často zaoberal myšlienkou, ako by sa dalo spomínané dielo V. Remeňa využiť na vybudovanie pamätníka tomuto osvieteneckému vedcovi. Príležitosť sa naskytla v polovici deväťdesiatych rokov, keď sa akciová spoločnosť Závod Slovenského národného povstania v Žiari nad Hronom rozhodla modernizovať svoj kúpeľný dom „Nočné sanatórium“ v Sklených Tepliciach. Úspešne sa podarilo presvedčiť predstavenstvo spoločnosti, že ak sa plánuje na modernizáciu Nočného sanatória vynaložiť suma niekoľko desiatok miliónov korún, bolo by vhodné obohatiť tento objekt o pamätník na dobu, ktorá znamenala svetové prvenstvo v stretnutí sa vedcov a technikov a následnej výmene ich skúseností.
A tak už roku 1996 vznikli prvé návrhy akademického sochára Milana Ormandíka z Kremnice, ktoré priniesli výtvarný návrh aj návrh technického riešenia. V roku 1997 boli vybavované formálne záležitosti napríklad kladné vyjadrenia Okresného úradu v Žiari nad Hronom odboru školstva a kultúry, ktorý postavenie pamätníka konzultoval so Slovenským ústavom pamiatok a krajiny so strediskom v Kremnici a tento úrad nemal námietky proti výstavbe pamätníka, keďže nemal byť inštalovaný v kúpeľnom parku, ktorý je zapísaný v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. Zaujímavé bolo prvé vyjadrenie Obecného úradu Sklené Teplice, ktoré bolo negatívne s tým, že pamätník „nie je estetický“. Po presviedčaní o limitovaných prostriedkoch nakoniec obec s realizáciou súhlasila. S novými (vtedajšími) majiteľmi kúpeľov bola prejednaná možnosť vybudovať pamätník v parku, žiaľ odmietli finančnú účasť na celej akcii.
Pamätník na realizáciu ktorého bolo vynaložených 150.000 Sk má nasledovné parametre:
- bronzová busta s výškou 45 cm, dielo akademického sochára V. Remeňa,
- leštený ryolitový podstavec s rozmermi 160x35x35cm,
- bronzová informačná tabuľa s textom:
NA PAMIATKU KONANIA SA I. MEDZINÁRODNÉHO KONGRESU BANÍKOV A HUTNÍKOV A ZALOŽENIA I. MEDZINÁRODNEJ VEDECKEJ SPOLOČNOSTI NA SVETE V SKLENÝCH TEPLICIACH V ROKU 1786.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára