Hliníkový reliéf v žiarskom kultúrnom dome

V roku 1961 bola v Žiari nad Hronom ukončená výstavba Kultúrneho domu pracujúcich ZSNP, národný podnik a samozrejme zariadenie bolo slávnostne uvedené do prevádzky. Podľa vtedajších predpisov pre investovanie väčších celkov musela mať každá takáto investícia umelecké dielo, ktoré bolo uhradené z celkových investičných nákladov.

Umelecké dielo pre kultúrny dom v Žiari nad Hronom vytvoril akademický sochár Ľudovít Korkoš /1928/, slovenský sochár, ktorý začal tvoriť v päťdesiatych rokoch, naväzoval na ľudové tradície s moderným výrazom, niektoré jeho diela boli v tomto období ovplyvnené ideológiou vtedajšej doby.

Z hliníkového reliéfu vystupujú zobrazované osoby, samotný reliéf je vytvorený až s hĺbkou okolo 15 centimetrov a je rozdelený na tri časti.

Prvá symbolizuje koniec druhej svetovej vojny a evidentne oslobodenie Sovietskou armádou, možno treba povedať, že začiatkom šesťdesiatych rokov, keď dielo vzniklo bola spoločenská klíma ovplyvnená, len pred niekoľkými rokmi skončenou vojnou a ešte stále stresovaná možným vojnovým konfliktom.

V druhej časti je podľa autorových predstáv znázornená premena doby, keď sa z oblasti z ktorej sa chodilo za prácou do zahraničia stalo centrum hutníctva – výrobou hliníka. Žiaľ v tom čase boli ešte stále ekologické problémy len niekde možno na piatom mieste. Autor znázorňuje spoluprácu roľníkov, hutníkov a kovorobotníkov. Čo ja najviac oceňujem, že autor dal hutníkovi v strede reliéfu do rúk náradie priamo odpozorované v elektrolýze hliníka.



Ten kruhový predmet bolo náradie na odoberanie vzoriek elektrolytu na stanovenie chemického zloženia elektrolytu. Toto náradie sa už viac ako 30 rokov nevyužíva, prestalo sa používať ešte pri starej technológii, vlastne zostala naň len pamiatka na tomto reliéfe.

V tretej časti diela je znázornený mierový život, najmä pre mladšiu generáciu by som so dovolil zdôrazniť, že skutočne mierový život v druhej polovici 20. storočia bol ozaj cenný. Holubica sa nápadne podobá na „mierovú holubicu“ od Picassa.

Pokúsil som sa poodhaliť aj technológiu akou bol reliéf vyrobený, jedná sa o tenkostenný reliéf vyrobený z takzvaného hydronália. Hydronálium je nízko legovaný hliník horčíkom. Reliéf sa vyrábal tak, že majster najskôr vyformoval svoju predstavu do sadrového modelu kde museli byť vypracované všetky detaily a na tento model nastriekal /navrstvil/ zliatinu tzv. šopovaním, teda nastriekaním roztaveného hliníkového materiálu špeciálnym zariadením. Na sadrovom modely vznikla tenká vrstva, povrch tejto sa ďalej ručne upravoval /cizeloval/.

Dielo ako také po každej stránke dosť presne reprezentuje dobu, v ktorej vzniklo. Nakoniec aj ten hliník nám tu v Žiari zostal a predstavme si, že by dnes nejaký umelec zobrazil vo svojom diele robotníka.