Kultúrny dom okolo roku 1963
V polovici decembra 1961 bol v strede mesta slávnostne uvedený a do prevádzky nový kultúrny dom.
Pre zaujímavosť si pripomeňme vývoj kultúrnych zariadení v meste Žiar nad Hronom po začatí budovania sídliska. Dlhoročným riaditeľom týchto zariadení bol od začiatku Bohuš Hrnčiar, začínal v Kortine, pravdepodobne malými kultúrnymi akciami, no už v roku 1957 bol na sídlisku otvorený Závodný klub ROH /revolučného odborového hnutia/ Závodu SNP, ktorý mal už sálu pre 280 divákov, javisko a klubovňu. Po rôznych problémoch slúži kultúre do dnešných čias, ako Pohronské kultúrne stredisko.
Ani toto zariadenie však rozvoju počtu pracovníkov a hlavne príchodu mladej generácie nepostačovalo a v roku 1957 začal „Státní projektový ústav pro výstavbu mest a vesnic v Praze „ projektovať nový kultúrny dom pre Žiar nad Hronom. Neskôr bol tento ústav premenovaný na „Krajský projektový ústav Praha“ a je celkom zaujímavé, že v tom istom roku 1957 bol aj projekt ukončený. Hlavný architekt projektu bol Akad. arch. V. Klimeš a zodpovedný architekt Akad. Arch J. Vidner. V rokoch 1957-1958 sa rozbehla výstavba a 17. decembra 1961 tu už bolo predstavenie Slovenského národného divadla z Bratislavy. Vzniklo architektonicky celkom vyvážené dielo, ktoré aj po päťdesiatych rokoch vhodne vypĺňa stred mesta. Myslím, že by sme sa mali zbaviť takých predsudkov, že to bolo postavené za komunistov.
Starý kultúrny dom otvorený pred tým v roku 1957 sa stal Klubom mládeže, ale organizačne patril pod nový kultúrny dom. V otvorenom kultúrnom dome bola a stále je sála s balkónom pre 600 divákov, moderne vybavené javisko, prednáškové miestnosti pre 120 divákov. Len pre zaujímavosť uvediem, že v kinosále bolo zriadené jedno z prvých panoramatických kín na Slovensku a 29. augusta 1968 sa tu premietal prvý panoramatický sovietsky veľkofilm „Vojna a mier“. V „Závodnom klube ROH pracujúcich ZSNP“ začalo hneď od začiatku pracovať nespočetné množstvo najrôznejších krúžkov : dramatický, fotografický, filmový /s možnosťou výroby filmov a fotografií/, astronomický, šachový, tri tanečné orchestre, estrádny súbor, súbor piesní a tancov Hron, súbor spoločenského tanca a spoločenskej výchovy, strihov a šitia, dychová hudba. Takto by som mohol ďalej vymenovávať. Možno ma niekto doplní.
Veľmi dôležitá bola činnosť pri premietaní filmov pravidelne sa konali prehliadky filmov na Filmových festivaloch pracujúcich. Zostalo mi niekoľko programov z týchto akcií a musím napísať, že prevážne sa premietali filmy z Európy.. Samozrejme, že boli aj festivaly sovietskych filmov, ale nechýbal napríklad ani Festival Detských filmov. Každý rok sa v Žiari konali štyri predpremiéry slovenských filmov, dokonca za najlepší slovenský film s povstaleckou tematikou bola udeľovaná „Cena ZSNP“
Do Žiaru však vždy prišla aj filmová delegácia zložená zo zahraničných a československých filmových umelcov.
Závodný klub okolo roku 1980
Pokiaľ sa týka divadelnej produkcie tak amatérsky súbor, ktorý víťazil na všetkých prehliadkach na Slovensku mal v samotnom Žiari silnú konkurenciu od profesionálnych súborov DJGT zo Zvolena, Divadla SNP z Martina, Radošínskeho naivného divadla a pravidelných návštev SND z Bratislavy. Skoro po každom predstavení bola beseda s divákmi a tak nebolo žiadnym problémom porozprávať sa a v osobnom rozhovore sa porozprávať s F. Dibarborom, K. Machatom, p: Prechovskou, Adamčíkovcami, J. Krónerom, F. Zvaríkom, G. Valachom I. Rajniakom, I. Mistríkom a ďalšími aj s českými umelcami /Z. Kabátovou, E. Burianom, H. Ružičkovou.../. Mnohí prichádzali so svojimi estrádnymi programami /Krajíček, Hlaváček, Lasica, Satinský.../. Mal som taký dojem, že prichádzali radi do Žiaru a možno len za jedno - dvojdňový pobyt v Sklených Tepliciach. Ale to sú už iné otázky. Pripomínam, že sála bola vždy plná.
Architektmi interiéru sály kina boli pražskí projektanti Jaroslav Vidner a František Štráchal.
Nedá mi aby som nespomenul návštevy spisovateľov na besedách v Závodnom klube, len čo si ja pamätám tak som mal česť stretnúť sa s L. Mňačkom, V. Mihálikom, Z. Jesenskou, J. Roznerom, V. Šikulom, Š. Pártošovou....a ďalšími, ktorí prišli do nášho mesta. Besedy s nimi bolo vždy zaujímavé.
Samozrejme, že doba sa zmenila a na mnohé činnosti dnes už netreba krúžky /foto, film/ aj filmy si každý vie premietnuť na počítači, no v tom období bola potreba kultúrnych zariadení taká, že v roku 1973 sa začal stavať v Žiari nový „Dom kultúry a vzdelania“, terajšie „Mestské kultúrne centrum“. Medzitým sa však rôznymi organizačnými a finančnými opatreniami situácia zmenila. Do kina nikto nechodí, umelci z Bratislavy a okolitých miest tiež nechodia, ale to sú už všetko iné problémy, ktoré tu určite nevyriešime.
Hľadisko pre 600 divákov
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára