Pokračujme ešte trocha o popisovaní vývoja architektúry nášho mesta.
Bytová otázka budovanej hlinikárne a čiastočne zničené domy pri prechode znamenali skutočne veľký problém do riešenia ktorého sa zapojilo viac investorských organizácií a skutočne vysokým tempom, od roku 1945 do roku 1970 bolo vybudovaných 3101 bytov, z tohto množstva postavilo ZSNP 1837 bytov, domová správa 658 bytov, stavebné bytové družstvo 368 bytov a v individuálnej bytovej výstavbe bolo postavené 238 bytov. Týmito rokmi bola vlastne ukončená klasická výstavba domov z tehál. Už v roku 1969 sa začala stavať takzvaná etapa 69 a tu sú vlastne postavené aj prvé žiarske paneláky. Pre zaujímavosť boli postavené na ľavej strane Štefánikovej ulice od takzvanej Kanady /Kanada bol drevený stavebný barák slúžiaci a aj na kultúrne stretnutia, ale aj celoslovensky známa mariášnická krčma/ až po súčasný Lux.
Tieto domy sa už stavali priemyselným spôsobom priamo z panelov vyrábaných v Žiari nad Hronom. Paneláreň bola vybudovaná na mieste terajšej budovy polície a Billy. Panelmi bol zásobovaný nielen Žiar nad Hronom, ale aj Banská Štiavnica a pravdepodobne aj iné okolité mestečká. V čase utlmovania výstavby v Žiari nad Hronom bola paneláreň presunutá do Hliníka nad Hronom. K technológii výroby panelov bola vybudovaná aj maltáreň, aby sa vnútorný a vonkajší povrch panelov mohol priamo vo výrobe upravovať. Maltáreň bola vybudovaná v priestore Priemyselnej školy strojníckej a ešte dlho obťažovala prachom už obývanú ulicu Dr. Jánskeho.
Vybudovaním panelárne a zavedením v tom čase modernejšej technológie sa výstavba bytov ešte zintenzívnila a tak vznikali projekty Etapa 70, Etapa 73, Etapa 78, napríklad v rámci Etapy 73 a Etapy 78 bolo vybudovaných 1530 bytov. Neskôr sa na sídlisku Hviezdoslavova postavilo sídlisko s 500 bytmi a základnou školou. Názory na panelové domy sa dnes rôznia, fakt je to, že kvalita materiálov a nároky na bývanie sa zvýšili, ale prvý panelový dom postavený na Slovensku stojí v Bratislave a bol vyhlásený za technickú pamiatku.
Svojim dielom do architektúry mesta chcel zasiahnuť aj Závod slovenského národného povstania a tak si presadil hliníkové stavby „Robotníckych hotelov „ /1976/ dostali však názov „Jadrany“,. Časť hliníka presadil aj do hotela Luna /projektant Thajnabel/ a do nového kultúrneho centra /projektant Rákosník/. Začalo sa obdobie kruhovej architektúry.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára