Ako som sa v roku 1957 zúčastnil budovania socialistického mesta Žiar nad Hronom

Účastníci brigády

  Je to neuveriteľné, ale  je to už 57 rokov, ako som sa  zúčastnil  budovania socialistického  mesta Žiar nad Hronom. Práve som ukončil prvý ročník Hutníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach. Aj keď som študoval hutníctvo, vlastne som o rozbiehajúcej sa  hlinikárni  veľa nevedel a ani ma veľmi nemotivovala.

    Fakt je ale to, že Ústredný výbor Československého zväzu mládeže organizoval celoslovenské brigády pre vysokoškolákov. Celoslovenské preto, lebo sa ich zúčastňovali vysokoškoláci zo všetkých vysokých škôl na Slovensku. Možno to bola akcia „dobrovoľne na silu“, ale ja som sa akosi prozreteľne prihlásil do Žiaru nad Hronom. Do Žiaru sme prišli asi traja z Hutníckej fakulty a zbytok boli vysokoškoláci z Bratislavy, väčšinou to boli dievčatá, veselá partia. Samozrejme, že Bratislavčania boli najmúdrejší, ale dalo sa od nich mnohému poučiť. Pracovne sme boli zaradení do robotníckych kolektívov a stavali sme domy na Lovčianskej ceste /teraz ulica A. Dubčeka/. Ubytovaní sme boli v robotníckych „barakoch“ v lokalite, ktorá sa volala Kanada. Bolo to dosť romantické, tu sme sa aj stravovali.

Obsluha ha žeriavu na prvé poschodie

    Technológia výstavby domov bola dosť jednoduchá, pri dome stál na koľajniciach taký žeriav-nežeriav, ktorý stále hrozil prevrátením a mal neskutočne veľa porúch. Betón, alebo malta sa týmto žeriavom vynášala na vyššie poschodia v tzv. japonkách . Neviem kto ich vymyslel, ale to bol čertovský vynález. Okolo tri štvrte kubíková železná nádoba s veľkými železnými kolesami bola s naplneným betónom poriadne ťažká a stačilo malé zaváhanie a bola prevrátená, s vyliatym obsahom. Nadávanie robotníkov bolo nekonečné.

Obsluha žeriavu od ľava dozorujúci robotník, brigádnik -nezn., Pavel Štubňa -brig., Richard Kafka brig. František Raiss vedúci brigády

     Našou útechou bol každodenný útok na Hron, v ktorom sa v tom čase  s ohľadom na čistotu vody dalo ešte kúpať. Vlastne sme tam strávili skoro celý  voľný čas. Nedá mi však aby som nespomenul brigádnické festivaly, ktoré sa konali každé dva týždne pre všetkých vysokoškolských brigádnikov v Stredoslovenskom kraji. Prvý sa konal n lúkach nad Slovenskou Ľupčou a druhý na Počúvadle. Spali sme v stanoch, ale to neboli stany s podsadou, skladali sa len s takých trojuholníkových dielcov. 

Odmena za brigádu

Spievalo sa hralo, ešte musím pripomenúť, že zväčša budovateľské piesne, takou hitovkou bola pieseň :“Hurá, hurá je doba nových dní, už plá, už plá   svit našich pochodní, mládež odhodlane kráča s úsmevom kde čaká práca veď vie, že svet je treba prerobiť....poďme chlapci a dievčatá...“samozrejme veď bolo len niekoľko rokov po vojna ďalšou nás strašili.

Vyznamenávanie na koniec brigády

      V mojom archíve som našiel niekoľko autentických a tieto ma inšpirovalo k napísaniu tohto článku.

Vyznamenanie úderník druhej päťročnice