Na námestí Matice slovenskej vyschla Jedľa kórejská, ktorá je považovaná za najkrajší ihličnan na svete

 ;

Šišky jedle kórekskej

   V roku 2013 vyschol na námestí Matice slovenskej povedzme si, že umrel   smrek pichľavý ľudovo  / strieborná jedlička/, umieral menej ako rok, potom keď už mal suché ihličie jednoducho  ho vypílili /a čo aj mali robiť/. Mal výšku okolo 10 metrov a vek asi 30 rokov. Vysadili ho v sedemdesiatych rokoch v tom čase,   keď som sa do  bytu na námestí MS nasťahoval.

  V roku 2014 začala umierať jeho kamarátka tak isto pod oknami nášho bytu, v predminulom roku už nenasadila  šišky, teda nekvitla bolo to dosť podozrivé, no a v apríli 2015 po vysušení jej ihličia prišli pilčíci a scenár sa zopakoval, bol to jej koniec. Každý rok som túto jedľu sledoval a zistil  som aj jej meno volala sa Jedľa kórejská a na vševedúcom internete som  sa  dočítal, že nám v Žiari umrel najkrajší ihličnatý  strom na svete. Aspoň za takýto ho odborníci v svetovom merítku považujú. Bola to jednoducho  celebrita, v tom najpriaznivejšom a neironickom hodnotení. Mala krásne modré až fialové šišky, ktoré stáli kolmo, teda neviseli, mala tak isto okolo 30 rokov a výšku okolo 12 metrov. Šišky sa rozpadali priamo na strome a vlastne nezaťažovali pestovateľov.

    Táto jedľa aj keď sme to nevedeli bola v našom meste svetovou raritou.

Jedľa začína vyschýnať

    Najhoršie hádam je to, že nevieme prečo tieto dva krásne stromy umreli, na reze ktorý po Jedli kórejskej  zostal sú všetky letorasty zdravé len  jeden, posledný letorast je čierny, možno mal tento letorast upchaté cievy a to  zabilo celú jedľu. Pri náhlej smrti každého by sa mala robiť analýza príčin. A možno je príčina aj v nie v najpriaznivejšom znečistení ovzdušia v našom meste,prípade výšky podzemnej vody.

     Nie som však odborník na stromy, len som vyrastal v lese a mám stromy veľmi rád. Poviete si a čo nás tu ten Kafka otravuje nejakou jedľou fakt je to, že takéto stromy za nás dýchajú a ich uhynutím sa znížil aj obsah kyslíka v dýchanom vzduchu a výrazne sa zvýšila prašnosť, ktorá prechádza našimi pľúcami. Mimochodom Jedľa kórejská pochádza z hôr Južnej Kórei a aj vo svojej vlasti patrí medzi ohrozené druhy, u nás v Žiari sa tejto jednej celkom darilo. Vo svojej vlasti dorastá do výšok aj 80 metrov , u nás by jej bolo stačilo aj do 40 metrov.

      Jedľa sa nachádzala na priestranstve pred poštou, ešte tu zostal jej nízky peň. Dovolím si Vás pozvať preštudovať si letorasty tejto jedle  a hádam nikto nrbude mať námietky, keď na jej pamiatku zapálite chránený kahanec.

To je už definitívny koniec

Žiarske námestie s orlojom, veľkorysé plány, ktoré sa nikdy nerealizovali

Už aj z predchádzajúcich článkov je všeobecne známe, že hlavným gestorom projektovania výstavby nášho mesta bol Krajský projektový ústav v Prahe. Projekčný kolektív viedol pre Žiar nad Hronom V. Rúžička.

    Slečna Ing. arch. Tereza Bartošíková, žiarčanka, spracováva v rámci doktorandskej práce históriu tvorby a výstavby Žiaru nad Hronom  a môžeme s potešením konštatovať, že sa jej v pražskom archíve podarilo nájsť ďalšie zaujímavé archívne materiály.

     Tak v tejto  časti budem prevážne citovať  myšlienky, ktoré sú odrazom jej archívnych štúdií, článok ako mi ho odoslala uvádzam prakticky doslovne, k článku je pripojené 5 obrázkov z uvedeného archívu, potrebujú podrobnejšie štúdium, ale dá sa v tom orientovať, pokúste sa o to :

                             Ing. Richard Kafka a teraz Ing. arch. Tereza Bartošíková :

      Žiarsky orloj a nerealizovaná prestavba námestia

     Podľa materiálov nakreslených v  januári 1971 v Krajskom projekčnom ústave Praha akademickým architektom V. Ružičkom a jeho kolektívom malo byť námestie iné, než na aké sa pamätáme a najmä aké ho máme dnes. Tento článok vychádza zo sprievodnej správy a plánovej dokumentácie k námestiu uloženými v Státním oblastním archivu Praha v zatiaľ nezatriedenom fonde KPU Praha. Chceli by sme vám v ňom priblížiť urbanistickú tvorbu zo sedemdesiatych rokov a zároveň ukázať jednu z ciest, ktorou sa mohlo naše mesto uberať.

Námestie s  podzemnými garážami /pôdorys/

   Základnou ideou návrhu bola snaha o prepojenia celého priestoru medzi podchodom pod štátnou cestou Žiar nad Hronom-Handlová a bývalým závodným klubom ROH do jednej veľkej pešej zóny rozdelenej na niekoľko funkčne aj výrazovo odlišných častí. Doprava mala byť z námestia úplne odstránená. Táto pešia zóna bola navrhnutá ako pulzujúce srdce mesta a nie len ako reprezentačný priestor. Námestie malo zostať trvalou hodnotou, ktorá by reprezentovala vtedajší životný štýl a kultúrnu úroveň pre ďalšie generácie.

Iný pohľad na Žiarske námestie /axionometrický nákres/

    V rozložení priestorov nového námestia mali byť skĺbené historické prvky starých miest, prvky v danej dobe moderné a zároveň bol v návrhu zohľadnený aj budúci vývoj. Cesta, v tej dobe pretínajúca námestie, mala byť zapustená pod zem, kde malo byť vybudované aj veľkokapacitné podzemné parkovisko. Druhé podzemné parkovisko malo byť vybudované pri hoteli Luna. Osvetlenie pešej zóny malo byť riešené atypicky, bodovým osvetlením v objektoch mobiliára, v kombinácii s osvetlením zo striech okolitých budov.

    Funkčne bolo nové námestie v návrhu rozdelené do troch častí. Zhromaždovacieho priestoru pred tribúnou bieleho domu, oddychovej zóny pred bankou a priestoru pre mladých pred hotelom Luna. Každý priestor mal mať svoju dominantu a výrazné prvky, dotvorené v duchu súdobého umenia.

Drobná architektúra

    Dominantou zhromaždovacieho priestoru mal tvoriť pamätník SNP, ktorý mal nadväzovať na tradíciu povstania na strednom Slovensku, rovnako ako aj na názov závodu. Súsošie malo stáť na zdobenom podstavci obklopenom kamennými kvetináčmi. Pred sochou mala byť umiestnený večný oheň ako symbol večnosti národa, jeho sily a tvorivého ducha. Vlajkosláva umiestnená oproti tribúne mala byť výtvarne pojatá, ale zároveň mala slúžiť na odvetranie podzemných garáží.

    Pred bankou mala byť pokojnejšia oddychová zóna so záhonmi ruží, sadovou úpravou a malou fontánou, kde by si bolo možno sadnúť si a uniknúť každodennému zhonu. Od ruchu dopravy ju mala oddeliť stena vyššej zelene.

     Na strane námestia smerom k hotelu mal byť priestor vyhradený pre mládež a jej fantáziu, túžby a elán. Nachádzať sa tu mala veľká fontána s množstvom kaskád, vodotryskov a prepadov. Ďalším výrazným prvkom tejto časti námestia mal byť orloj so zvonicou.

Nový symbol mesta orloj odpočítavajúci čas od dátumu výroby prvého hliníka

 Tento objekt mal byť symbolom mesta . Mali v ňom byť zlúčené prvky historické s oprostením sa od cirkevnej podoby a prvky moderné. Orloj mal odpočítavať čas od založenia socialistického mesta Žiar nad Hronom. Zvonica umiestnená na vrchu orloja mala ohraničovať a deliť deň údermi zvona, ale zároveň mala vnášať do moderného mesta romantický prvok malebných miznúcich dediniek. Hmota orloja mala byť jednoduchá, zdobená len plastikami zverokruhu. Na prednej strane bola v návrhu znázornená rieka Hron, na ktorej bolo mesto postavené, ktorá zároveň symbolizovala nekonečnosť života a ľudského ducha. Na úpätí orloja mali byť umiestnené vodotrysky, ktoré mali reliéfnu výzdobu pretaviť do reálneho prvku tečúcej vody.

    Aj takto mohlo vyzerať námestie v Žiari nad Hronom. V tomto článku sme vám sprostredkovali dochované záznamy o nerealizovanom návrhu na prestavbu námestia. V niektorých ohľadoch bol návrh poplatný dobe, v niektorých iných oblastiach predčil aj súčasný stav.

                                                            Ing. arch. Tereza Bartošíková

Potenciálna surovina pre šperkárstvo aj v Žiarskej kotline ?

1.      Časť

Zuzana Pulišová

Geologický ústav SAV, pracovisko Banská Bystrica, Ďumbierska 1, 974 01, Banská Bystrica

            Človek sa už oddávna snažil využívať kamennú surovinu pre svoju potrebu. Najskôr vyhľadával kameň kvôli jeho technickým vlastnostiam. Vysoko cenené boli najmä obsidiány, limnosilicity a tzv. pazúrik. Tieto suroviny sú veľmi tvrdé a čo je dôležité, majú lastúrnatý lom, ktorý umožnil človeku naštiepať kameň na ostrohranné úlomky, slúžiace ako škrabáky, rydlá atď. V neskoršom období už boli niektoré druhy kameňa zámerne vyhľadávané nie len kvôli technickým, ale aj kvôli ich estetickým vlastnostiam ako napr. farba, lesk, priehľadnosť, alebo zaujímavá kresba. Kamene sa postupne začali upravovať brúsením, pri čom sa využívala tzv. technika nepravidelného brúsu. To znamená, že sa odstránili z kameňa nevyhovujúce časti, pri čom bola snaha o čo najmenšie straty na surovine a kopíroval sa pôvodný tvar kameňa. 

            V dnešnej dobe, keď fantázia nepozná hranice a v mnohých prípadoch sa preferuje originalita, sa opäť začíname vracať k nepravidelným výbrusom, ktoré kopírujú prírodný tvar kameňa a tým zaručujú originalitu šperku. Dokonca sa začína siahať po surovinách, ktoré by sme mohli označiť za nie celkom bežné, čo sa týka šperkovej tvorby.

            K takýmto surovinám by mohli v budúcnosti patriť aj niektoré minerály či horniny zo Žiarskej kotliny.

            Prvá časť tohto príspevku bude venovaná limnosilicitu (starší názov limnokvarcit) zo Starej Kremničky, ktorý bol využívaný už pravekým človekom v staršej dobe kamennej (Hovorka a Illášová, 2002). Otázkou jeho využitia v šperkovej tvorbe sa najnovšie zaoberala Illášová a kol. (2013). Poďme si teda túto problematiku trochu priblížiť...

            Limnosilicit

            Lokalita Stará Kremnička – Kotlište (obr. 1a, b)

            Limnosilicity sú chemogénne sedimenty, ktoré vznikali vyzrážaním kyseliny kremečitej v jazernom prostredí. Majú značnú tvrdosť (na Mohsovej stupnici tvrdosti je to 7 – 7,5), dobre sa brúsia a leštia, odolávajú vyšším teplotám a prekážkou nie sú ani v nich uzavreté prekremenené zvyšky rastlín, ktoré dodávajú kameňu zvláštnosť a originalitu. Aj napriek tomu, že ložisko limnosilicitov na Starej Kremničke v súčasnosti pomaly podlieha rekultivácii, stále tu možno nájsť peknú surovinu vhodnú na brúsenie. Výhodou limnosilicitov z lokality, okrem spomenutých vlastností, je aj ich farebná variabilita. Farba sa pohybuje od čiernej, cez sivú, žltohnedú, až po rôzne odtiene červenej (obr. 1c). Medzi nevýhody určite patrí nerovnomernosť farby, čo do značnej miery sťažuje výber suroviny vhodnej na výrobu párových kameňov tzn. kameňov, ktoré majú rovnaké rozmery a rovnakú farbu. Preto nie sú limnosilicity veľmi vhodné na výrobu šperkov s takýmito kameňmi. Naopak, pri výrobe šperku s jedným kameňom, alebo aj s viacerými kameňmi, ktoré nemusia byť nutne rovnaké, môžu nájsť veľmi dobré uplatnenie. Hlavne pokiaľ ide o ručne vyrobené šperky, kde sa do značnej miery uplatňuje fantázia šperkára spolu s kombináciou s inými materiálmi.  

Nie všetky farebné variety by však mohli byť vhodné šperkárske suroviny. Určite do tejto skupiny patria sivé limnosilicity. Okrem toho, že sivá farba je nevýrazná, táto varieta limnosilicitov vo väčšom množstve obsahuje rôzne dutiny, ktoré do značnej miery sťažujú brúsenie kameňa. Naproti tomu odtiene červenej, príp. žltej sú dostatočne výrazné a s fosílnymi zvyškami rastlín môže byť celý efekt šperku veľmi zaujímavý (obr. 2a). Tak isto čierna varieta s bielymi žilkami chalcedónu je využiteľná v šperkovej tvorbe (obr. 2b).

            Vzhľadom na to, že limnosilicity sú farebné, ale nepriehľadné (v niektorých prípadoch môžu slabo presvitať), najvhodnejší typ výbrusu je kabošon (obr. 3). Tento jednoduchý výbrus má dve časti: vrchnú, vypuklú a spodnú, ktorá je najčastejšie rovná. Miesto, v ktorom stretávajú sa nazýva rundista a uľahčuje osadenie kameňa do šperku (Turnovec a kol., 1992).

            Limnosilicity zo Starej Kremničky by teda do istej miery mohli byť vhodnou surovinou, využiteľnou v šperkovej tvorbe. Určite v nijakom prípade nemôžu nahradiť drahokamy ako rubín, zafír, či smaragd, ktoré sa dokonale hodia k drahým kovom. Ale môžu nájsť vysoké uplatnenie pri ručnej výrobe originálnych šperkov z lacnejších surovín, ktoré svojou krásou a nápaditosťou nijako nezaostávajú za „drahokovovými“ šperkami.

           Obr. 1  Limnosilicity zo Starej Kremničky  

a)       Rekultivované ložisko limnosilicitu Stará Kremnička – Kotlište

b)       Poloha limnosilicitu z ložiska Stará Kremnička – Kotlište

c)       Rôzne farebné variety limnosilicitu, ktoré sa dajú nájsť v okolí ložiska

 

Obr. 2 Strieborné šperky s limnosilicitom – maturitné práce žiakov Súkromnej strednej umeleckej školy v Hodruši – Hámroch

a)       Prsteň: materiál – striebro; červený limnosilicit s prekremenenými zvyškami rastlín

Autor: O. Miško     Foto: O. Karnas

b)      Prívesok: materiál – striebro; čierny limnosilicit

Autor: L. Lovas      Foto: O. Karnas

 

Obr. 3  Výbrus kabošon

a)       Popis výbrusu (podľa Turnovec a kol., 1992)

b)      Vybrúsené limnosilicity z lokality Stará Kremnička – Kotlište   Foto: Z. Pulišová

Použitá literatúra

Hovorka, D. a Illášová, Ľ., 2002: Anorganické suroviny doby kamennej, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 187s.

Illášová, Ľ., Kraus, I., Pulišová, Z. a Čaplovičová, M., 2013: Limnosilicity jastrabskej formácie v Kremnických a Štiavnických vrchoch – potenciálna surovina pre šperkárstvo na Slovensku. Mineralia Slovaca, 45, 201 – 212.

Turnovec, I., Cogan, M., Haken, Z. a Kunt, J., 1992: Broušení drahých kamenů, nakladatelství Kotva, Hradec Králové, 189 s.