Naša tragédia |
Na úvod treba trocha
vysvetliť tento morbídny nadpis. Pred 29 rokmi došlo k ťažkej havárii na
atómovej elektrárni v Černobyli na Ukrajine.
Pozrime sa
podrobnejšie, ako bola táto situácia prežívaná v našom meste Žiari nad
Hronom. Až tri dni po atómovom výbuchu na jednom černobyľskom reaktore sa
občania v Československu a aj nášho mesta dozvedeli o tejto
udalosti, keď oficiálny denník Komunistickej strany Československa Pravda /asi
na štvrtej strane/ uverejnil 29. apríla 1986 stručnú správu, citujem ju
doslovne :“Rada ministrov ZSSR včera
oznámila, že v Černobyľskej jadrovej elektrárni došlo k havárii, pri
ktorej bol poškodený jeden z reaktorov. Podnikajú sa kroky
k odstráneniu následkov a postihnutým sa poskytuje pomoc. Bola
utvorená vládna komisia“
A dosť celkove
sa odmlčala aj československá tlač. V Černobyli už mali prvých mŕtvych,
ťažko niekto vedel koľko bolo možno aj smrteľne ožiarených. My sme bezstarostne
a veselo oslavovali 1. mája, bolo krásne počasie, len keď sme stretli
s priateľmi tak sme s iróniou medzi sebou poznamenali „možno sme už ožiarení“. Prvé namerané
výsledky meraní pre celú Európu prišli zo severu a to zo Švédska, dôrazné
boli aj upozornenia z Rakúska, kde vyhnali deti z pieskovísk, občanom
doporučovali zdržiavať sa v bytoch, častejšie sa polievali ulice, naša
tlač sa zmohla len na to, že v krátkych článkoch upozorňovala, že to sú
všetko výmysly západnej propagandy.
Vyhlásenie hlavnej
hygieničky Zuzkovej
prišlo až 7. mája presviedčala
občanov, že netreba mať obavy o zdravie, len nevyvolať paniku
a nervozitu, potraviny a voda, že sú neškodné, v poriadku je aj
mlieko pre kojencov, hoci napríklad
čerstvo nadojené mlieko na horských salašoch sa muselo vylievať, nenavrhovala
žiadne obmedzenia pre život občanov, teda všetko bolo v poriadku. Žiadne
čísla o nameraných výsledkoch neuviedla.
Preteky mieru sa
konali v Kijeve
bol to prejav absolútnej arogancie
moci, keď prinútili cyklistických pretekárov štartovať v tomto zamorenom
prostredí, mnohí pretekári hlavne zo západných štátov účasť na pretekoch
odmietli.
Skutočne namerané
hodnoty radiácie
v našom stredoslovenskom kraji
systematické merania robila Krajská hygienická stanica v Banskej Bystrici,
už 30. apríla namerala v kraji dvojnásobok
žiarenia, po daždi sa zvýšil na
päťnásobok , v niektorých lokalitách až na deväťnásobok, najvyššie hodnoty
boli namerané v Novej Bani.
v nasledujúcej správe sú uvedené
kritické lokality, teda vyššie kontaminované okresy Dunajská Streda, Komárno
a Žiar nad Hronom, pritom ani v ZSNP ani v meste sa žiadne
nerealizovali.
Pamätám si ako
som stretol v ZSNP pracovníkov Životného prostredia, ako sa pokúšali takým
mohutným prístrojom niečo namerať. Prístroj sa podobal na starý banský telefón
a odchýlka sa dala vyvolať asi len kladivom. Pripadal mi nefunkčný.
A tak sme sa aj v ZSNP, ako vždy pred tým brodili v prachu,
možno teraz aj rádioaktívnom.
Hríby začali rásť,
ako besné / ale besné boli aj v skutočnosti/
Po stránke
hubárskej to bolo krásne leto a jeseň, radosť bola ísť do lesa,
radioaktivita vraj významne podporuje rast húb, tlač priniesla v tom
období aj správy, že podľa analýz rádioaktivity práve huby zo Žiaru nad Hronom
boli v tom čase na hornej hranici hygienickej normy a že každý jeden
kilogram húb z našej oblasti obsahoval 4000 bekerelov rádioaktívneho
cézia. Ale žiaden strach, múdre hlavy vypočítali, že takýchto húb by sme museli
zjesť 100 kilogramov aby sme sa dostali na hygienický limit.
Tak teda boli sme
ožiarení, alebo nie ?
isto sme ožiarení boli, je
otázkou do akého stupňa, hovorí sa, že každé ožiarenie sa v našom tele
kumuluje, možno toho mohlo byť menej, keby naše nadriadené orgány prijali aspoň
minimálne opatrenia. Píšem o tom len preto, že je to zaujímavá skúsenosť
a môže sa ešte zopakovať, nakoniec aj samotný Černobyľ má ešte svoj
potenciál
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára