Ožiarení Žiarčania v máji pred 29 rokmi

Naša tragédia

   Na úvod treba trocha vysvetliť tento morbídny nadpis. Pred 29 rokmi došlo k ťažkej havárii na atómovej elektrárni v Černobyli na Ukrajine.

   Pozrime sa podrobnejšie, ako bola táto situácia prežívaná v našom meste Žiari nad Hronom. Až tri dni po atómovom výbuchu na jednom černobyľskom reaktore sa občania v Československu a aj nášho mesta dozvedeli o tejto udalosti, keď oficiálny denník Komunistickej strany Československa Pravda /asi na štvrtej strane/ uverejnil 29. apríla 1986 stručnú správu, citujem ju doslovne :“Rada ministrov ZSSR včera oznámila, že v Černobyľskej jadrovej elektrárni došlo k havárii, pri ktorej bol poškodený jeden z reaktorov. Podnikajú sa kroky k odstráneniu následkov a postihnutým sa poskytuje pomoc. Bola utvorená vládna komisia“

   A dosť celkove sa odmlčala aj československá tlač. V Černobyli už mali prvých mŕtvych, ťažko niekto vedel koľko bolo možno aj smrteľne ožiarených. My sme bezstarostne a veselo oslavovali 1. mája, bolo krásne počasie, len keď sme stretli s priateľmi tak sme s iróniou medzi sebou poznamenali „možno sme už ožiarení“. Prvé namerané výsledky meraní pre celú Európu prišli zo severu a to zo Švédska, dôrazné boli aj upozornenia z Rakúska, kde vyhnali deti z pieskovísk, občanom doporučovali zdržiavať sa v bytoch, častejšie sa polievali ulice, naša tlač sa zmohla len na to, že v krátkych článkoch upozorňovala, že to sú všetko výmysly západnej propagandy.

Vyhlásenie hlavnej hygieničky Zuzkovej

     prišlo až 7. mája presviedčala občanov, že netreba mať obavy o zdravie, len nevyvolať paniku a nervozitu, potraviny a voda, že sú neškodné, v poriadku je aj mlieko pre kojencov, hoci  napríklad čerstvo nadojené mlieko na horských salašoch sa muselo vylievať, nenavrhovala žiadne obmedzenia pre život občanov, teda všetko bolo v poriadku. Žiadne čísla o nameraných výsledkoch neuviedla.

Preteky mieru sa konali v Kijeve

     bol to prejav absolútnej arogancie moci, keď prinútili cyklistických pretekárov štartovať v tomto zamorenom prostredí, mnohí pretekári hlavne zo západných štátov účasť na pretekoch odmietli.

Skutočne namerané hodnoty radiácie

     v našom stredoslovenskom kraji systematické merania robila Krajská hygienická stanica v Banskej Bystrici, už 30. apríla namerala v kraji dvojnásobok žiarenia, po daždi sa zvýšil na päťnásobok , v niektorých lokalitách až na deväťnásobok, najvyššie hodnoty boli namerané v Novej Bani.

     v nasledujúcej správe sú uvedené kritické lokality, teda vyššie kontaminované okresy Dunajská Streda, Komárno a Žiar nad Hronom, pritom ani v ZSNP ani v meste sa žiadne nerealizovali.

     Pamätám si ako som stretol v ZSNP pracovníkov Životného prostredia, ako sa pokúšali takým mohutným prístrojom niečo namerať. Prístroj sa podobal na starý banský telefón a odchýlka sa dala vyvolať asi len kladivom. Pripadal mi nefunkčný. A tak sme sa aj v ZSNP, ako vždy pred tým brodili v prachu, možno teraz aj rádioaktívnom.

Hríby začali rásť, ako besné / ale besné boli aj v skutočnosti/

     Po stránke hubárskej to bolo krásne leto a jeseň, radosť bola ísť do lesa, radioaktivita vraj významne podporuje rast húb, tlač priniesla v tom období aj správy, že podľa analýz rádioaktivity práve huby zo Žiaru nad Hronom boli v tom čase na hornej hranici hygienickej normy a že každý jeden kilogram húb z našej oblasti obsahoval 4000 bekerelov rádioaktívneho cézia. Ale žiaden strach, múdre hlavy vypočítali, že takýchto húb by sme museli zjesť 100 kilogramov aby sme sa dostali na hygienický limit.

Tak teda boli sme ožiarení, alebo nie ?

   isto sme ožiarení boli, je otázkou do akého stupňa, hovorí sa, že každé ožiarenie sa v našom tele kumuluje, možno toho mohlo byť menej, keby naše nadriadené orgány prijali aspoň minimálne opatrenia. Píšem o tom len preto, že je to zaujímavá skúsenosť a môže sa ešte zopakovať, nakoniec aj samotný Černobyľ má ešte svoj potenciál