Táto skutočnosť určite významne posilnila duchovný život v celom regióne vtedajšieho Svätého Kríža.
Prvá činnosť, ktorú musel vykonať bola oprava spustnutého biskupského kaštieľa, ktorý sa v revolučných rokoch 1848-1849 používal na vojenské ciele. Bolo nutné vysťahovať v kaštieli ubytovaných žandárov a neskoršie dal Š. Moyses nákladom 6 118,8 zlatých zrenovovať biskupské budovy, bola to v tom období dosť značná suma. Vo veľmi zlom stave bolo aj celé hospodárstvo.
Na začiatku svojho pôsobenia vo Svätom Kríži to bola práve osvetová činnosť - obnovenie vydávania časopisu Cyril a Metod, ktorého redaktorom sa stal Michal Chrástek, najväčšie úsilie však venoval zakladaniu dedinských nedeľných škôl, kde na rozdiel od štátnych škôl sa mohli ľudia učiť čítať a písať po slovensky. Veľkú pozornosť venoval zakladaniu knižníc, napríklad v roku 1885,len na biskupskom úrade už mala knižnica 4950 zväzkov a knižnica Michala Chrásteka 4800 zväzkov.
Zo všetkého iste najviac Štefana Moysesa trápila maďarizácia školstva a keď Kráľovská miestodržiteľská rada svojim nariadením zo dňa 21.10.1861 zaviedla maďarčinu do všetkých stredných škôl Uhorska ako jediný vyučovací jazyk, sám sa postavil na čelo slovenskej delegácie k cisárovi do Viedne koncom roku 1861. Vo Viedni sa zišlo okolo 50 Slovákov, ktorí žiadali prijatie u cisára, podľa zvyklostí dvora však mohli byť prijatí len ôsmi členovia deputácie. Štefan Moyses bol na čele delegácie a bol to on, ktorý predniesol panovníkovi reč - Memorandum slovenského národa :" krivdy, túžby, potreby a záležitosti národa slovenského za prirodzené, historické a večné práva". Aký bol výsledok prijatia u cisára Františka Jozefa?
Predovšetkým to bol mimoriadny ohlas v tlači Rakúsko - Uhorskej monarchie a u všetkých slovanských národov, významný ohlas zaznamenala táto cesta aj v slovenských dedinách, ale bola tu aj skutočnosť, že miestodržiteľská rada musela povoliť vyučovanie na banskobystrickom gymnáziu v slovenskej a nemeckej reči.
Nasledovala úmorná práca na vybavenie povolení založiť Maticu slovenskú a keď sa to po rôznych prieťahoch s úradmi po priamom povolení panovníka dňa 21. augusta 1862 podarilo, bola to radostná zvesť pre celé Slovensko, ktorá sa šírila práve zo Svätého kríža.
Štefan Moyses bol mimoriadne významnou osobnosťou slovenských dejín a v tomto článku chcem len zosumarizovať pamiatky, ktoré na jeho činnosť v Žiari nad Hronom zostali.
Biskupský kaštiel v Žiari nad Hronom
Je to najmä renesančno- barokový kaštieľ z roku 1631. Bol vybudovaný na staršom stredovekom základe. V rokoch 1782-1794 bol reštaurovaný a v rokoch 1850 - 1869 rozšírený. Táto úprava bola realizovaná za prítomnosti Štefana Moysesa vo Svätom Kríži. Na priečelí kaštieľa sú umiestnené tri pamätné tabule, z ktorých jedna je venovaná pobytu Š. Moysesa vo Sv. Kríži. Autorom tejto tabule je kremnický akademický sochár Andrej Peter. Pamätná tabuľa má zaujímavú históriu - vytvorená a miestnym odborom Matice slovenskej darovaná bola v roku 1970, ale pre zmenu politickej situácie, ktorá nastala po roku 1968 ju vtedajšie úrady nedovolili inštalovať, a tak pamätná tabuľa čakala v drevárni Ing. Jozefa Minku, aby mohla byť v roku 1988 v úplnej tichosti inštalovaná a slávnostne bola odhalená až v roku 1990. Ďalšia pamätná tabuľa vydáva svedectvo o tom, že počas Slovenského národného povstania v roku 1944 sídlil v budove štáb Štefánikovej partizánskej brigády a ako keby chcela byť znázornená rozpornosť nášho vývoja, tretia tabuľa hovorí o tom, že v rokoch 1946 -1950 bol v budove umiestnený teologický inštitút Seleziánov, ktorý bol v noci 14.4.1950 násilne rozpustený a niektorí jeho členovia uväznení.
Pamätná tabuľa od autora Andreja Petra
Pamätná tabuľa na teologický seminár Salezianov
Nie menej významnou pamiatkou na Štefana Moysesa je klasicistický dvojvežový kostol, ktorý bol vybudovaný v rokoch 1808-1813 podľa projektu Floriana Doma na mieste zbúraného chrámu, ktorý tu už bol v roku 1237. V tomto rímsko-katolíckom kostole je krypta, kde okrem iných cirkevných hodnostárov odpočíva aj Štefan Moyses, ktorý v roku 1869 umrel vo Sv. Kríži. Na prednej vonkajšej strane kostola sú umiestnené pamätné tabule zo sivého mramoru, jedna je venovaná Dr. Štefanovi Moysesovi, prvému predsedovi Matice slovenskej a druhá Michalovi Chrástekovi, prvému tajomníkovi Matice slovenskej. Tabule boli odhalené v roku 1955 na popud Spolku Sv. Vojtecha.
Pamätník Štefana Moysesa v parku Š. Moysesa
V roku 1969 bol v parku kaštieľa vybudovaný pamätník Štefanovi Moysesovi, ktorého autorom je akad. sochár Vojtech Remeň. Pamätník bol vybudovaný pri príležitosti 100. výročia jeho úmrtia, v časoch, keď sa politická klíma zmenila no aj tak najväčším problémom pre schvaľovaciu komisiu bolo, aby na buste Š. Moysesa nebolo vidieť, že bol kňazom, hoci na pamätníku sa hovorí, že ide o biskupa. Nakoniec bol problém vyriešený tak, že v texte na pamätníku je len jeho hlava. Zostaneme však ešte pri parku, ktorý bol v minulosti vždy súčasťou kaštieľa a aj dnes nesie meno Park Š. Moysesa. V 17. storočí navštevovali park majitelia, ostrihomskí arcibiskupi medzi nimi slávny sadovník Juraj Lippai, ktorý tu vytvoril v roku 1678 nové sadovnícke dielo, ktorého zachovanie súvisí s činnosťou jeho zakladateľa a udržovateľov, kláštorníkov a duchovných. Posledným obnoviteľom parku po revolúcii v roku 1848 bol práve Š. Moyses. Park má až dodnes znaky pravidelného slohu. Hlavnou osou terajšieho parku je kríž, tvorený dlhším pozdĺžnym a kolmo ho pretínajúcim kratším širokým chodníkom, všetky ostatné cesty a cestičky sú oveľa užšie. V mieste kde sa tento kríž pretína je fontána, ktorá bola asi pred pätnástimi rokmi reštaurovaná, žiaľ nie podľa pôvodnej fontány, čo je síce škoda, no ešte väčšou škodou je, že ju asi len málo občanov videlo v činnosti, a tak je to vlastne suchá fontána. Hlavné cesty sú zvýraznené lipovým stromoradím, ktoré pravdepodobne pochádza z pôvodnej výsadby spred 200 rokov. Z ďalších stromov sú tu smreky, pagaštany, platany. Park však už dnes nemá takú dôslednú úpravu akú mal v časoch pôsobenia Š. Moysesa. Zostarol a boli obdobia, keď nemal ani odborné ošetrenie. Sadilo sa tam, kde bolo miesto, navyše v mnohých prípadoch aj nevhodné dreviny. V roku 2002 sa po veternej smršti začala rozsiahla rekonštrukcia parku odstránením polámaných a chorých stromov, v roku 2003 úprava ciest, výstavba centrálneho parteru, rekonštrukcia oplotenia a pod.
Zbytky kostolíka na biskupskom majeri Kupča, ktorý dal
roku 1863 postaviť Štefan Moyses
Ešte jednou zaujímavou pamiatkou z tých čias bol hospodársky majer Kupča, z ktorého bola riadená poľnohospodárska činnosť na biskupských majetkoch. Majer bol riadne obývaný a pre obyvateľov, ktorí tu pracovali tu bol vybudovaný aj rímsko-katolícky kostolík, v ktorom iste slúžieval sväté omše aj banskobystrický biskup Š. Moyses. Asi do sedemdesiatych rokov bol majer činný a v pomerne dobrom stave bol aj kostolík, ktorý bol navyše označený tabuľkou - kultúrna pamiatka. Dnes zostali po majeri Kupča prakticky len málo výrazné zrúcaniny a vandalmi bol zničený aj kostolík.
Mesto Žiar nad Hronom vzdalo hold tomuto významnému Slovákovi vybudovaním sochy Štefana Moysesa na Námestí Matice slovenskej. Pamätník je dielom kremnického akademického sochára Milana Ormandíka a bol odhalený v roku 1999. V roku 2000 bola na Dome kultúry odhalená pamätná tabuľa Michalovi Chrástekovi, prvému tajomníkovi Matice slovenskej. M. Chrástek je pochovaný na cintoríne v Žiari nad Hronom.
Socha Š. Moysesa od akad. sochára M. Ormandíka
na námestí Matice Slovenskej v Žiari nad Hronom
V úvode som písal, že činnosť Štefana Moysesa významne podnietila matičnú činnosť v okolí Svätého Kríža. Jedným zo zakladajúcich členov Matice slovenskej Ján Gerometta pôsobil od roku 1872 do r. 1899 v Lovči ako rímsko- katolícky kňaz. Na jeho pamäť bola na farskom úrade v Lovči odhalená pamätná tabuľa.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára