29. 6. 2010

4 Bzenica – rodná obec Andreja Kmeťa

Je len málo obcí v našej republike, ktoré by dali Slovensku takého významného a pracovitého človeka. Andrej Kmeť sa narodil v Bzenici 19. 11. 1841 v rodine miestneho kováča.
Po štúdiách v rôznych mestách vtedajšieho Uhorska sa stal rímsko-katolíckym farárom. Popri tejto jeho hlavnej činnosti bol vynikajúcim botanikom, archeológom, etnológom, ale hlavne organizátorom vedeckého života na Slovensku. Aj keď bol Andrej Kmeť vo vedeckej práci samoukom, veľmi dobre si uvedomoval rozdiel medzi amatérskou a profesionálnou vedou, skutočnosť bola taká, že v období jeho najväčšieho životného rozletu nebolo na Slovensku v uvedených profesiách odborníka. A práve preto sa zameral hlavne na zbieranie materiálov v jednotlivých vedeckých odboroch. Popritom zakladal knižnice, pomáhal s osvetou roľníkov. Z botanických zbierok je výsledok jeho práce priam kolosálny - spracoval herbár rastlín, ktorý má 72 000 položiek. Z toho 39 000 vyšších rastlín (okolo 6000 ruží a 33 tisíc nižších rastlín - huby, slizavky, machy). Ďalej je tu zbierka 1773 vzoriek semien z 516 rodov. Len pre zaujímavosť, herbár je veľmi pekne a zaujímavo spracovaný a niektoré listy z tohoto herbára sa dajú vidieť v pamätnej izbe v Bzenici. Celý herbár sa nachádza v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave a dodnes ešte nie je vedecky spracovaný. Sám si vymieňal vedomosti o určovaní rastlín s vedeckými inštitúciami z 10 štátov sveta, medzi inými napríklad s Portugalskom, Argentínou a pod. Našiel viacero nových druhov rastlín, ktoré ešte neboli popísané, v ich menách nachádzame mená Schemnitzensis, Prenčovense a pod. Podľa A. Kmeťa pomenovali asi 40 druhov rastlín, najmä ruží a húb (Rosa Kmetiana Borbás, Hydnum Kmetii Bresodala a pod.)





Pamätná tabuľa v Bzenici na rodnom dome A. Kmeťa

Podobne by sme mohli písať o jeho činnosti agrologickej, zoologickej, ale hlavne organizátorskej. Nezanedbateľná je jeho osvetová činnosť v rade článkov, ktoré uverejňoval v rôznych časopisoch.
V roku 1895 založil Slovenskú Muzeálnu spoločnosť v Turčianskom Svätom Martine a až do smrti bol jej predsedom.
Z archeologickej zbierkovej činnosti je významná činnosť pri vykopávkach na Tatárskej lúke v masíve Sitna. Keď sa podarilo v Beši vykopať kosti z mamuta, neváhal použiť všetky svoje finančné prostriedky na kúpu tejto kostry a venovať ju Matici slovenskej. Neskôr prejavilo záujem o kúpu tejto kostry mamuta aj Múzeum z Budapešti, no už bolo neskoro. Osobne sa zúčastňoval prevozu tejto kostry, pričom navyše prechladol a začal chorľavieť.
Umrel 16.2.1908. Andrej Kmeť sa stal fenoménom, ktorý ukázal, čo sa dá za jeden krátky život dokázať.
Nie je úlohou tohto článku hodnotiť činnosť Andreja Kmeťa. Ide nám len o stručnú informáciu.
V Bzenici je v budove bývalej školy pri rímsko-katolíckom kostole sprístupnená pamätná izba, do ktorej je možný prístup prakticky celý týždeň, treba len zazvoniť - pracovník, ktorý izbou sprevádza, tam býva. Ďalej sa tu nachádza aj pamätník vo forme busty na pilote. Ďalšia pamätná tabuľa sa nachádza na kultúrnom dome.
V obci je zachovaný aj rodný dom A. Kmeťa a nachádza sa na ulici, ktorá je odbočkou doprava z cesty zo Žiaru nad Hronom. Dom má číslo 10 a je označený pamätnou tabuľou. Dom sa dá pozrieť len zvonku.
Pri 155. výročí narodenia Andreja Kmeťa bola vyznačkovaná modrou farbou trasa, ktorá nesie meno "Chodník Andreja Kmeťa" a približuje nám vzácnu flóru a faunu, v rozhľadni na vrchole Sitna aj ukážky z archeologickej činnosti A.Kmeťa.

Chodník začína v rodisku - Bzenici, má 39 km, priechodný je po celý rok a je dobré si túto trasu rozdeliť na dve etapy. I. etapa do Banskej Štiavnice, prípadne na úsekoch, keď chodník ide po štátnej ceste využiť dopravný prostriedok. Chodník končí v Prenčove, kde sa zachovala pôvodná fara z čias, keď tam pôsobil Andrej Kmeť.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára