 |
| Bodliak /1963/, foto 2001 |
/z cyklu príbehy niektorých umeleckých diel/
Samotný objav a výroba hliníka v priemyselnom merítku priniesli nový materiál, z ktorého sa dajú tvoriť sochy a plastiky. Veď napríklad aj slávna socha Erosa na Picadilly Circus v Londýn bola vyrobená v rokoch 1891-1892 bola vyrobená z hliníka v časoch, keď sa jeho výroba len rozbiehala. Aj výroba hliníka na Slovensku iniciovala rozvoj rôznych umeleckých techník, pre ktoré bol hliník základným materiálom. Akademickú maliarku Elenu Bellušovú /1908-1998/ očaril nielen hliník ale aj suroviny, ktoré sa na jeho výrobu používali. Začiatkom šesťdesiatych rokov pracovala niekoľko mesiacov v hlinikárni a hliník si ako výtvarný materiál doslova obľúbila. Z pobytu v Žiarskej hlinikárni si doniesla do svojho ateliéru rôzne kúsky hliníka, bauxitu, vápenca, koksu, hliníkových sterov, ďalej to boli rôzne odstreky a odrezky z odlievaného hliníka. Bývalý minister obchodu na Slovensku Ing. Jaroslav Zelko si na umelkyňu zaspomínal, najmä preto, že z hlinikárne niesli plné auto spomínaných materiálov, z nich získala širokú paletu farieb, zo surovín a výrobkov v technológii výroby hliníka používaných materiálov.Z týchto vytvorila pre Nočné sanatórium v Sklených Tepliciach dve mozaiky „Kvety“/1961/ a „Bodliak“/1963/. Na autorskej výstave v Prahe roku 1965 sa európskej výtvarnej spoločnosti predstavila touto novou technikou hliníkovými mozaikami, ktoré zobrazovali napríklad strom, kvety a podobné motívy. Jej diela zaznamenali v tom čase obdiv najmä v Čechách a v Nemecku.
Hliníková mozaika zo vstupnej haly Univerzitnej Knižnice v Bratislave /1966/, foto 2002
Monumentálne dielo z hliníkovej mozaiky vytvorila táto umelkyňa aj pre Univerzitnú knižnicu v Bratislave /1966/, je to abstraktne vyjadrený strom aj so svojou vnútornou štruktúrou. Mozaika mala rozmery 570 x 400 centimetrov a pokrývala celú jednu stenu Univerzitnej knižnice. Elena Bellušová priniesla využitie nového materiálu netradičnou formou aby vyjadrila svoje pocity, ktoré v tom čase prežívala a možno aj v ďalších dielach pri ktorých využívala hliník svojim spôsobom zviditelňovala ZSNP. Samozrejme, že mozaiky sú len malou epizódou z tvorby umelkyne, hliník ďalej uplatnila aj v iných jeho podobách. Veľmi známe sú plastiky v Krematóriu v B. Bystrici a vstupnej hale Výskumného ústavu zvaračského. Predstavené mozaiky boli inštalovaná v bývalom Nočnom sanatóriu ZSNP, a.s. v Sklených Tepliciach.
 |
| Kvety /1961/,foto2002 |
V predchádzajúcej časti som spomínal dielo, ktoré vytvorila H. Bellušová pre prijímaciu halu Výskumného zváračského ústavu v Bratislave. Realizovaný reliéf z hliníka a ocele má rozmery 900x270cm a autorka ho realizovala roku 1968. Na reliéfe vidieť najrôznejšie spôsoby zvárania, ktoré boli také typické pre tento ústav, Sprostredkovane cez žiarskeho podnikateľa som získal fotografie tohoto reliéfu, ktoré tu predstavujem.
 |
| Celkový pohľad na hliníkovo-oceľový reliéf /foto 2013/ |
 |
| Detail reliéfu /foto 2013/ |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára