Ulica A. Štefánka v Žiari nad Hronom |
Už sa mi viac razy stalo, že sa ma občania
tejto ulice pýtali kto bol Anton Štefánek, keď tu v Žiari máme jeho ulicu.
Odpoveď je veľmi jednoduchá, ale keď je tu príležitosť vysvetliť dôvody
pomenovania takejto ulice nezaškodí si o tomto vynikajúcom vedcovi
a politikovi povedať niečo
viac.
Dr. Anton Štefánek rektor Univerzity Komenského v Bratislave |
Dr. Anton Štefánek
sa narodil v roku 1877 na Záhorí /Veľké Leváre/ v rodine obuvníckeho
majstra, celá jeho vedecká činnosť bola za Rakúsko-Uhorska zameraná na boj
o odhalenie a porazenie maďarizácie
a po vzniku Československej republiky o vybudovanie
slovenského školstva. Samozrejme, že je to povedané len veľmi, veľmi stručne. Ale
o tom si ešte niečo povieme.
Komunistickým
pohlavárom jeho činnosť nebola po vôli a po roku 1948 bol postupne
odvolaný zo všetkých funkcií. Sociológia veda, ktorej bol priekopníkom, na Slovensku bola vyhlásená za
pavedu.
Po smrti manželky
prišiel bývať v roku 1959 k svojej dcére do Žiaru nad Hronom
/pracovala v Drogérii na námestí a jej manžel bol nezabudnuteľný
lekár v ZSNP Doc. Belluš/.
Aj v Žiari sa z Dr.
Štefánka znova stala legenda, najmä pre jeho pravidelné šachové zápasy
v Závodnom klube ROH, prístup k mládeži najmä ľudský, poslancovanie,
prechádzky. Žiarske deti, ho každý deň čakali na ulici a nazvali si
ho „ujo cukrikár“. Umrel v Žiari nad Hronom v roku 1964 a je
pochovaný na žiarskom cintoríne.
Niekoľko slov
k jeho vedeckej činnosti, intenzívne sa zaoberal maďarizáciou
a v prípade slovenského národa zaviedol pojem „mravná maďarizácia“,
keď sa Slovákom vnucoval nielen jazyk, ale aj veľkomaďarské spôsoby života.
Jeho asi najvýznamnejšie obdobie nastalo po vzniku Československej republiky,
keď sa v najväčšom závoze sa ocitlo práve školstvo hlavne nedostatkom
slovenských učiteľov, pritom hoci sme s Čechmi žili v jednej
Rakúsko-Uhorskej monarchii, v roku 1910 žilo v českých župách 2,34%
analfabetov, v slovenských župách to bolo 35%, toto si Dr. Štefánka, ako
minister československej vlády plne
uvedomoval, navyše tu bol ten spomínaný
nedostatok slovenských učiteľov. Veľkým problémom bola aj výstavba nových škôl
a ich zriaďovanie, ale hlavne obsadzovanie voľných miest učiteľmi
z Čiech. Bola to jeho zásluha, že sa po roku 1918 podarilo pritiahnuť na Slovensko 1200 učiteľov
z Čiech. Dnes sa to zdá, ako nejaké podriadenie, ale učitelia
z Uhorska jednoducho odmietli učiť v slovenskej podľa nich
„podradnej“ reči. A tak sa stalo, že slovenčinu vyučovali
napríklad českí učitelia aj vo Sv. Kríži, Lovči, Dolnej Trnávke, Dolných
Hámroch, ale aj v mojej rodnej obci Kokave nad Rimavicou, teda
v slovenských obciach.
Veľmi významnou
iniciatívou na ktorej mal popri M. Hodžovi značný vplyv bolo založenie štátnej
univerzity v Bratislave v roku 1919 /teraz Univerzita Komenského/. Mohli
by sme naďalej vymenovávať funkcie profesora, poslanca, rektora univerzity, ale
na to je špeciálna literatúra. Ja len pre zaujímavosť uvediem, že v Matici
slovenskej má zo všetkých Slovákov jeden z najväčších osobných fondov a to
sa veľká časť jeho prác stratila počas II. svetovej vojny.
Pre naše mesto je veľká česť, že sa meno Dr.
A. Štefánka spomína v súvislosti s miestom posledného odpočinku tohto
významného Slováka.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára