13 Madona zo Šašovského hradu

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa uskutočnil na Šašovskom hrade rozsiahlejší archeologický výskum, ktorý predchádzal v tom čase naplánovanej konzervácii hradu, žiaľ aj vtedy zostalo len pri naplánovaní a z hradom sa neurobilo nič chátra ďalej ba dalo by sa povedať, že ešte rýchlejšie. Archeologický výskum ako taký však nebol zbytočný, odhalil celý rad nových artefaktov podľa ktorých sa dá vytvárať obraz o živote na hrade. Celý výskum viedol Dr. Jozef Hoššo a pomáhal mu celý rad dobrovoľníkov z vysokej školy a nadšencov z nášho mesta.
Predovšetkým bola poodhalená pevnosť, vybudovaná v prvej polovici 15.storočia,ako opevnenie kopca, ktorý sa nachádza asi vo vzdialenosti 200 metrov na východ a jej prevýšenie od hradného brala je okolo 45metrov.Na plošine tohto kopca bola vybudovaná obytná veža zrubovej konštrukcie vymazanej hlinou, v spodnej časti bola obmurovaná kameňom. Asi 2,5 metrov vysokú vežu chránil kamenný val s pôdorysom nepravidelného päťuholníka, nasledovala ešte ďalej drevená palisáda a hlinený sypaný val. Táto malá pevnosť nemala dlhú životnosť a po odstúpení Šašovského hradu kráľovi Jánom Jiskrom v roku 1465 zanikla. Bolo to v období veľkého rozmachu baníctva v našom regióne. Kráľ bol na rozvoji baníctva mimoriadne zainteresovaný a význam hradu bol o to väčší. Práve pri vykopávkach v tejto lokalite sa našlo torzo malej sošky Madony,

Torzo sošku Madony, ktorá sa našla v pevnosti povyše Šašovského hradu

žiaľ nie je celá, ďalšia jej časť sa nenašla. Podľa vyjadrení odborníkov Madona slúžila na náboženské obrady práve v tejto malej pevnosti. Možno teda slúžila početne nie veľkému strážnemu oddielu.
Charakteristiku Madony nám ponúkajú odborníci a Dr. Jozef Hoššo hovorí:
citujem: „Zvláštny druh keramických výrobkov, označovaných ako výtvarná keramika, reprezentuje nález hlinenej plastiky z vysunutej pevnosti. Torzo plastiky z bielej jemnozrnnej hliny, vysoké 6,5 cm, zobrazuje P. Máriu v dlhých riasených šatách s dieťaťom v náručí. Hlavy figúr chýbajú. Spôsob modelácie drapérie a splývajúcich dlhých vlasov P. Márie, dodatočne ryhovaných hrebeňovým nástrojom, je totožný s modeláciou reliéfov svätej Kataríny, sv. Margaréty a sv. Barbory v gotickom výklenku na čelných doskách komorových kachlíc/ide o sériu kachlíc, ktoré boli najdené pri archeologickom výskume kremnického hradu/. Kachlice a šášovská plastika sú podľa toho predpokladu dielom toho istého výtvarníka – rezbára, v spolupráci so špecializovaným hrnčiarom, ktorý príležitostne vyrábal tento umelecko remeselný tovar. Súhlasíme s názorom, že hlinené plastiky svätých boli súčasťou domácich oltárikov, ako lacnejšia náhrada drevených plastík. Podľa bielej hliny, z ktorej je väčšina nádob i kachlíc z Kremnického hradu, šášovskú plastiku vyrobili pravdepodobne tiež v kremnickej dielni. Pri porovnávaní s málo početnými nálezmi tohto druhu z iných lokalít sú jej najviac podobné sošky z územia Bratislavy, a to dokonalou modeláciou na úrovni „vysokého umenia“. “
Madona zo Šašovského hradu iste nikdy nedosiahne slávu drevorezbárských diel, na ktoré je Slovensko bohaté, je tu však dielo, ktoré vypĺňalo život jednoduchých ľudí v zložitých životných situáciách.

O B S A H

- Profil autora

0 Úvod

1 Niekoľko všeobecných informácií o žiarskej kotline
2 Svätý Kríž nad Hronom (od roku 1955 Žiar nad Hronom) a jeho kultový vrch
3 Svätý Kríž – posledné pôsobisko Štefana Moysesa
4 Bzenica – rodná obec Andreja Kmeťa
5. Návšteva cisára pána Františka Jozefa I. vo Sv. Kríži nad Hronom
6 Hron – rieka živiteľka, zamestnávateľka, učiteľka. Rieka, pri ktorej vzniklo
prvé filozofické dielo na našom území
7 Limnokvarcity a osídlenie žiarskej kotliny v praveku
8 Šášovský hrad a 750 rokov od ukončenia jeho stavby
9 Železničná trať Hronská Breznica(Dúbrava) - Levice. Trať,

ktorá otvorila cestu na západ

10 Vieska a Ladomer, miesto s pamiatkou na krutú tureckú nadvládu

11 Prírodná rezervácia Saboova skala, Kapitulské bralá, Bralce a vejárovitá
odlučnosť andezitov pri Ladomerskej Vieske

12 Obraz kaplnky svätokrížskeho kaštieľa a nevšedné osudy tohoto významného umeleckého diela
13 Madona zo Šašovského hradu

14 Baroková socha v záhrade rímsko-katolíckeho kostola v Žiari nad Hronom

15 Socha hutníka pred „bielym domom“ v ZSNP Žiar nad Hronom

16 Žiarski hutníci vyhrali súboj s Leninom teraz oddychujú v depozite

17 Socha Sv. Jána Nepomuckého vo Sv. Kríži nad Hronom

18 Výtvarné diela z hliníka

19 Hlinikáreň, ako ju videl Jozef Kollár

20 Madona zo Žiaru nad Hronom perla slovenskej gotiky

21 Madona zo starej lipy vo Vyhniach

22 Pamätník obetiam prvej svetovej vojny v Hliníku nad Hronom

23 Tajomstvo malebnej sochy Sv. Jána Nepomuckého v Sklených Tepliciach

24 Pamätník na Brode

25 Obeliskový pamätník v Kremnici a jeho dramatický príbeh

26 Pamätníky Ignáca von Borna v Sklených Tepliciach
27 Ani Štefan Moyses to nemal jednoduché
28 Ako vznikla na nám. V.I. Lenina socha žiarskych hutníkov od Kláry Patakyovej
29 Hliníkový kríž na Šibeničnom vrchu aj ako technická zaujímavosť
30 Hliníkový reliéf v žiarskom kultúrnom dome
31 Zvony na žiarskom kostole majú svoje mená a budú mať 10 rokov
32 Socialistický erb Žiaru nad Hronom
33 Nový erb mesta Žiar nad Hronom z roku1992
34 Žiarske fontány
35 Spoločné osudy slávnych stavieb36
36 Po Vartičke nezostala v Žiari ani stopa
37 Ako skončili slávne stavby - vodárenská veža
38 Ako skončili slávne stavby - Anderleovská kaplnka
39 Mlyn pri biskupskom kaštieli vo Sv. Kríži
40 Miestna časť Kortina má viac ako 55 rokov
41Domové znamenia v jednej štvrti mesta Žiar nad Hronom
42 Kde sa stratil žiarsky poklad, alebo pátranie po 55 rokoch...
43 Začatie výstavby Evanjelického a. v. - centra v Žiari nad Hronom
44 Kultúrny dom v Žiari nad Hronom má 50 rokov
45 Priemyselná výroba bytových domov panelákov v Žiari sa začala v 60. rokoch 20. storočia
46 Žiarske "záhradné mesto"
47 Pamätník na ceste na Svätokrížske polia 
48 Svätokrížska Anderlovská sódovkáreň 
49 Umelecké dielo Sv. Anna učí Pannu Máriu čítať
50 Hliníkový relief k 25. výročiu oslobodenia Žiaru 
51 Pamätník Ladislava Exnára v Žiari nad Hronom 
52 Hron sme si predali za misku šošovice 
53 Svätokrížsky náučný chodník

99 Zoznam použitej literatúry 
54 Immaculata socha nepoškvrnenej  P. Márie v Žiari nad Hronom
55 Partizánske pamätníky v Žiari nad Hronom 
56 Hutnícka rodina sa po trojročnej rekovalescencii vracia na nové miesto
57 Od roku 2012 má aj Žiar nad Hronom pamätník M. Hella 
58 Žiarske slnečné hodiny 
59 Ako som sa v roku 1957 zúčastnil budovania socialistického mesta Žiar nad Hronom
60 Prečo je v Žiari nad Hronom ulica A. Štefánka 
61 Žiarska nemocnica jedna z najdôležitejších stavieb nášho regiónu 
62 Remeslo má zlaté dno
63 Hutník pred Hutníkom v Žiari nad Hronom a trocha histórie k tomu 
64 Lekáreň u Zlatého leva vo Sv. Kríži nad Hronom  
65 Ako sa z hlinikárskeho socialistického mesta stalo centrum Stredného Pohronia 
66 Žiarske námestie s orlojom, veľkorysé plány, ktoré sa nikdy nerealizovali
67 Potenciálna surovina pre šperkárstvo aj v Žiarskej kotline ? 
68 Na žiarskom námestí vyschla jedľa kórejská, ktorá je považovaná za najkrajší ihličnan na svete
69 Ožiarení občania Žiaru výbuchom Černobyľa pred 29 rokmi
70 Umelecké dielo "Slnko"na Základ. škole Jilemnického 2 v Žiari nad Hronom 
71 Archívne materiály o Sv. Kríži nad Hronom v archíve prvého prezidenta ČSR T. G. Masaryka 
72 Žiarske námestie a jeho zmeny v čase 

12 Obraz z kaplnky svätokrížskeho kaštieľa a nevšedné osudy tohoto významného umeleckého diela

V tomto prípade bude naše rozprávanie o obraze z kaplnky svätokrížskeho kaštiela Zvestovanie Panne Márii, ktorý bol namaľovaný Johanom Volnhofferom v roku 1801, nevieme kedy bol inštalovaný na hlavný oltár biskupského kaštieľa vo vtedajšom Sv.Kríži, skutočnosťou však je že k náboženským obradom slúžil v kaštieli okolo 150 rokov. V období vzniku obrazu bol bansko- bystrickým biskupom Gabriel Zardahélyi, tento tu aj založil v roku 1805 knižnicu, ale hlavne riadil výstavbu chrámu Povýšenia Sv.Kríža o stavbe ktorého sám aj rozhodol. Pravdepodobne to bolo mierové a tvorivé obdobie v histórii biskupského kaštieľa, veď v tomto období tu maľoval aj viedenský majster F.Schon, ktorý tu namaľoval oltárny obraz v miestnom kostole. V histórii kaštieľa iste boli aj oveľa ťažšie časy hlavne pri najrôznejších povstaniach revolúciách alebo vojnách. Takéto obdobie nastalo aj po druhej svetovej vojne keď ešte krátko po jej skončení slúžil kaštieľ salezianskému semináru, no následne bol využívaný výlučne na nenáboženské ciele a tak ako počas vojny slúžil pre hlavné veliteľstvo partizánskemu štábu, ďalej štábom nemeckej a sovietskej armády, po vojne tu boli rôzne úrady, najdlhšie slúžil kaštieľ ako sídlo Okresného národného výboru, neskôr tu boli umiestnené rôzne školy. Práve v týchto povojnových rokoch sa začal odvíjať dramatický osud obrazu o ktorom hovoríme. Pravdepodobne niekto vydal a niekto splnil príkaz o likvidácii kaplnky v kaštieli, alebo likvidácii tohoto nábožensky motivovaného obrazu. Jednoducho povedané olejomaľba na plátne bola z rámu oltára vyrezaná, zrolovaná a ponechaná svojmu osudu v sklade Civilnej obrany, na ktorý sa premenila kaplnka. Nikto sa už asi nedozvie kedy k tomu došlo. Na obraz v sklade Civilnej obrany sa časom zabudlo.
Pri stavbe nových učebných priestorov pre Strednú ekonomickú školu v roku 1967 našli Anton Prokein a Ing. Ján Mišurda zrolovaný obraz. A. Prokein viedol spomínanú stavbu za odbor školstva Okresného národného výboru a Ing. J. Mišurda bol riaditeľom školy. Ich rozhodnutie bolo jednoznačné v tom, že obraz treba odovzdať múzeu v Kremnici. O technickom stave obrazu by asi najlepšie vedeli rozprávať reštaurátori, ktorí ho o niekoľko rokov dostali do rúk. V múzeu sa začala nová etapa príbehu tohto vzácneho diela v roku 2003 sa dočkal reštaurácie a v roku 2008 bol už vystavovaný na výstave Zo zbierok múzea – depozitáru Národná banka Slovenska – Múzeum mincí a medailí Kremnica. Reštaurácia obrazu po takom drastickom zachádzaní nebola jednoduchá, len informatívne niektoré operácie: čistenie od hrubej špiny, sceľovanie trhlín, nažehlenie originálu na nové plátno, doplnenie originálu v miestach poškodenia farby, bol to veľmi zložitý technologický postup, ktorý realizovali N. Hebertová a L. Kurty. Obraz mohol byť po rokoch znova ukázaný verejnosti. Vráťme sa však k obrazu presný popis uvádza Bulletén k spomínanej výstave: základom zobrazeného výjavu sú dve postavy – kľačiaca Panna Mária a anjel zostupujúci z nebies, celý priestor je vyplnený piatimi anjelikmi, na vrchole je holubica znázorňujúca Ducha Svätého.

Detail obrazu Panna Mária

V ľavej časti obrazu sú na čítacom pulte uložené knihy a knihou s ozdobnou väzbou je ďalšia otvorená kniha s Izaiášovým posolstvom „ajhľa panna počne a porodí syna“. Oznámenie prináša Archanjel Gabriel s ľaliou. Rozmery obrazu sú 233x1350centimetrov.Odborníci na umeleckú históriu by dokázali o ňom popísať celé stránky, ja radšej doporučujem obraz vidieť. Je ozaj veľmi krásny.

Archaniel Gabriel oznamuje radostnú novinu

Ešte niekoľko slov k autorovi tohto diela Johan Volnhoffer pôsobil v Pešti v záznamoch meštianského spolku je evidovaný ako umelecký maliar „Kunstmaller“, toto jeho dielo výrazom využíva vyjadrovacie prostriedky neskorobarokového klasicizmu.
Osudy tohto vynikajúceho obrazu boli ozaj pohnuté a je potrebné poďakovať všetkým, ktorí sa jeho záchrany zúčastnili. Vynikajúce výtvarné dielo s neobyčajne pohnutým osudom a odkazom tu bolo dávno pred našou generáciou a určite bude informovať aj budúce generácie hoci aj o nás. Už dnes je to „Génius Loci“, alebo Duch miesta nášho regiónu.

Profil autora

Richard Kafka sa narodil v Kokave nad Rimavicou . Po štúdiách na Priemyslenej škole chemickej v Banskej Štiavnici a na Hutníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach, nastúpil do hlinikárne ZSNP v Žiari nad Hronom, kde prešiel rôznymi riadiacimi funkciami až po funkciu technického riaditeľa ZSNP a.s. Zúčastňoval sa na modernizáii a ekologizácii výroby hliníka. Z tejto oblasti má bohatú publikačnú činnosť v odborných periodikách. Je spolutvorcom piatich autorských osvedčení a prihlášok dvoch vynálezov. Okrem svojej odbornej práce veľkú pozornosť venoval štúdiu histórie hutníctva. Podujal sa na amatérský výskum identifikácie huty v Sklenných Tepliciach a železiarskeho hámra v Rimavici, kde sa spolu so Slovenským technickým múzeom v Košiciach podarilo zachrániť posledné historické predmety (náhrobné kamene, budovy), tieto práce boli publikované v Hutníckych listoch. Podrobnejšie študoval a publikoval výsledky spolupráce medzi vedcami Uhorska (z územia Slovenska) a Nórska. Je spoluautorom publikácii "Z dejín výroby hliníka na Slovensku" monografie "Sklárne v Malohonte", "Mosty na sever" (slov.-nórska spolupráca) v slovenčine a angličtine a Dejín hutníctva na Slovensku.